17.00-SMS od kamarata aka pozvanka na navstevu k nemu a jeho priatelke
19.30-vyražam, no velmi sa mi nechce

Hned pri dverach ma privitaju dve čivavy, co vobec nemusim...Nemam rada malych psov, možno fobia kedysi z detstva.
Ospravedlňujem sa za to.
Sadam si. Jedna čivava pride ku mne, skloni si tu malu hlavenku, pozrie na mňa velkymi smutnymi očami. Neda mi ju nepohladit, pritulit si ju. Ani sa už odo mňa nepohne. Prebudzaju sa vo mne materinske city a neodolam. Take mile, nežne, pritulne stvorenie. Neverim! Velmi si zvykam a zvieratko sa mi odvďači laskyplnym pohľadom. Davam si par sľukov z fajky...
Zvieratko stale je pri mne, je mi dobre. ?ažko sa mi lúči. Otvaram so smiechom tašku a psiček automaticky skáče dnu. Ale odchádzam bez miláčika.
Idem dalej do baru. Celkom pekná zostava ľudí ktorých mám rada.
V tom prebleskne návrh: SPARX...Uf
Čo čert nechcel, pridávam sa. Veď čo sa mi môže sta?. Dos? znervózniem už vo dverách,ale usadím sa. Neverím vlastným očiam a ušiam. Mnohí nechápu prečo tam sedím ako 5 korun, alebo 10 centov. Mám ich rada, ale márne ich presviedčat.Nachádzam vnútorný nepokoj. Ani nie kôli hudbe-prostredie, ľudia...stále nechápem.
Pri predstave toho všetkého sa ocitám na mieste pod hradnou skalou a la ústav, na istý moment sa zamyslím. Uznávam, že by som už dávno bola pred pódiom. Smejem sa tomu. Som dobrý pozorovateľ a vnútorne sa zabávam prostredím kde sa nachádzam.
Záverečná. My pokračujeme smer CHARLIES.
To už vôbec nechápem, nerozumiem. Zas tenkrát poprvé.
Predierame sa dnu a čakáme asi 10 min na lístok od šatne. ?ažko sa dopracujeme k baru, ale pár voľných miest ma vyzývajú sadnú? si. Počujem trance, rozhliadam sa okolo seba. DJ kričí do mikrofónu, ľudia ruky nad hlavou.Počujem š?astné výkriky, všetci vrú. Vo mňe tiež. Spoznávam nové galaxie, planéty-neznášam tú hudbu.
Som jedniná osoba ktorá sedí. Všade praská vo švíkoch, všetci tancujú-skôr mi to pripadá ako posledný tanec. Mám taký pocit, že všetko je umelé. Naondulované babenky, vyfešákovaný micíkovia. Pretvárka, faloš, divadlo.
Zmena hudby. MTV, VIVA. Počujem známe staršie hity, zaspomínam si na časy minulé, krútim nohou do taktu. Zas sa prenášam pod hradnú skalu so smutným pocitom. Občas som nepríjemná, no nedokážem sa odviazat.
ÚSTAV...
Hovorte si kto čo chcete, no musela som svoje pocity, myšlienky zverejni? ďalej. Neodsudzujem ľudí podľa toho, čo majú oblečené, akú hudbu počúvajú, len mi prišlo ľúto, že kvalitná hudba trochu upadá. Uvedomujem si, čo sa mi páči, čo mi vyhovuje a každý by sa mal riadi? svojím srdcom, čo mu myseľ káže a vnútorne sa tak naladi? aby bol š?astný, lebo len to je základ poslania na tejto planéte.
Verte, keď toto píšem, nachádzam vnútorný pokoj, som vysporiadaná sama so sebou, aj keď som niekedy chaotická, roztopašná, panovačná a tvrdohlavá.
A ak som aj niekomu niekedy chcenne, či nechcenne ublížila-prepáčte.
Cestou domov s dobrým pocitom dávam do uší MP3 prehrávač a zaspávam s úsmevom na perách.
Hudba nie je dobrá a zlá. Hudba je len to čo počúvame alebo nie.
A ČO MI DAL TENTO VEČER?
Všetko aj nič




spomienka z večera;o)