Tento tyzden ratam od poslednej soboty. Sobotny koncert zacal velmi prijemny tyzden. V sobotu v noci po koncerte mi muz mojich snov spal na kolenach. Lucenie u nas pred vchodom bolo opat prijemne dlhe.
V nedelu som sa konecne vyspinkala do ruzova. A pondelok som po dvoch mesiacoch opat bola v skole. Zvlastny pocit, ale nakoniec velmi prijemny. Na novej prevadzke som sa hned chytila do prace a sme tam skvela partia. Ma tesi, ze tam nikto po nikom nekrici. Konecne prax ako ma byt.
No a vcera stretnutie s Jankom. Nase druhe stretnutie, odkedy nas prepustili z nemocnice. Kava, par cigariet, rozhovor o jeho synovi a darcek pre mna k valentinovi. Obcas mi zdvihne naladu aj pocit, ze som ziadana. A pri nom som ho mala. A rozoberali sme aj moje basne. Chce mi pomoct s vydanim zbierky. Stale to prehodnocujem. Uvidime.
O pol siedmej siel na bus a ja pozriet do cajovne. A ked som vosla, srdiecko mi zlahka poskocilo. Po dlhom case tam opat zaskakoval ten mlady muz s prekrasne zvlastnymi ocami. Povodne som tam len chcela nechat plagaty o koncerte, ale poprosil ma, aby som zostala. A ja som sa tam nakoniec citila fajn az do zaverecnej. Odprevadil ma domov a pred vchodom sa slusne spytal, ci ma moze pobozkat. "Samozrejme." vyklzlo do ticha a ked som za sebou zatvorila vchodove dvere, na mojich perach bol usmev.
A dnes vecer ma caka stretnutie s muzom mojich snov a konecne sa citim dost silna na to, aby som ho donutila vybrat si. Dnes je den Bud, Alebo.