Osudná Chyba
"V tých šatách vyzerám ako cukríková piča."
"Ale hovno," skonštatovala Hlavatá pri pohlade na Fialovú v svadobnej rovnošate.
"Si š?astná nevesta," pridala sa Vinná. "Ja, keď som sa vydávala, nevyzerala som o nič lepšie ako Ty," pokračovala úprimne.
"Nie je dôležité ako vyzeráš na svadbe, nevestám sa vždy všetko odpustí. Dôležité je, aby si pri rozvode vyzerala, ako zo škatulky. Nech chlapa aj jebne, keď uvidí aku jebačku opúš?a. Chlap aj tak vždy rozmýšla penisom. Keď vyzeráš eňo ňuňo zabudne aj to, že si mu spravila zo života peklo."
"Tie tvoje kecy ju naozaj povzbudia,"osočila Hlavatú Vinná.
Fialová sa posadila na stoličku. Do naružovaných pier vtisla cigaretu. Vyzula krémové topánky. "Otec, otec pozri..."ukazovala Fialová na karnevalovú masku, ..."tú som si vyrobila sama." Otec ju vzal na ruky. A vyhodil do výšky. "Spravíme si lietadlo?" Fialová prelietala spomienkami. Prv než otec stihol svoju dcéru doviest k oltáru opustil ju. Fialová myslela na ten deň, keď matka našla otca v kúpelni s podrezanými žilami. Nikdy mu to neodpustila. Neodpustil mu to ani brat a ani Fialová.
"Následkom schizofrénie a ?ažkých depresií spáchal včera samovraždu..."čítala v hlave správu, tak ako vten deň z novín.
"Preplo Ti?" spýtala sa vyčítavo Hlavatá Fialovej a vybrala jej z úst cigaretu." Si v svadobnom salóne, ak si si nevšimla."
"Zamyslela som sa," preglgla Fialová. Vyzliekla si šaty. Obliekla iné. Rituál zopakoval ešte tri krát. "Tieto si vezmem."
Opustili obchod. Prešli na druhú stranu veľkej cesty. Pár metrov po chodníku. Vošli do útulnej kaviarničky. Voňala príjemnou zmäsou kávy, čerešňového tabaku a vanilky. Pri zadnom stole sedel útly muž. Presne takto si ho Fialová pamätala. Na strednej škole spolu s Vinnou fajčili na záchodoch, boli drzí k učiteľom, pubertálne sa urážali, chlastali. A potom sa Útly a Vinná vzali.
"Kde sa toľko flákate?"podpichol Útly s úsmevom na tvári.
"Fialová trpí predsvadobnou depresiou týkajúcou sa šiat, topánok a dokonca aj objednávky svadobných zák...."
" Nevedela som si vybra? šaty. To vieš, my ženy..."skočila do reči Fialová a unavene si vzdychla.
Útly zmenil tému:"A kde je vlastne Čierny?"
"Pracovné povinnosti mi ho odtiahli na dva dni do Berlína....ale zajtra večer by mal prís?, ak ho niečo nezdrží."
Prišla čašníčka. V tichu kaviarničky sa ozývala tlmená vrava. Čašníčka priniesla objednávku. Fialová usrkovala spokojne kávu, pokým ostatný pripíjali na jej a Čierneho š?astné manželtvo.
Postavila sa. Vkĺzla do kabáta. "Som unavená. Potrebujem si oddýchnu?. Zajtra mám kopu práce."
Dvere kaviarne za Fialovou sa zabuchli. Fialová sa náhlila domov cez bočné mestské uličky. Uhýbala sa zladovatelému dažďu. Prešla úzkou cestičkou popri parku.
"Fialová?"ozval sa hlas za chrbtom, keď sa snažila nahmata? klúče vo vrecku.
Fialová okamžite spoznala známy hlas.Otočila sa.
"Ako sa máš?"spýtala sa stroho Fialová.
"Prišla som Ti zagratulova?." K tvojej svadbe." dodala žena.
"Od Teba by som to nečakala"
"Ja som tiež od Teba nečakala, že mi ukradneš muža a mojmu synovi zoberieš otca," vyčítala Fialovej.
Treska bola najkrajšou ženou, akú Fialová poznala. Nádherná, chladnokrvná, dokonalá manipulátorka.
"Nejdeš hore na kávu?"
Treska prikývla.
"Prečo si naozaj prišla?"spýtala sa Fialová Tresky, keď ju usádzala do obývačky.
"Máte to tu pekné," zahovorila otázku Treska.
Treska sa na Fialovú zahladela uhrančivými očami. Fialovej prešiel mráz po chrbte. Zamierila do kuchyne. Ľutovala, že ju sem pozvala, že na ňu nezabudla. Že ju navymazala zo života. Nemohla. Čierny bol otec a Treska bola matka ich spoločného die?a?a. Čierny tomu niekedy hovoril zbabraný život, alebo osudná chyba. Po tom ako sa vžil do role zodpovedného otca z Osudnej chyby sa stala len Chyba. Miloval svoju Chybu. Ale nemiloval Tresku.
Fialová priniesla na farebnom podnose dve šálky s kávou. Nervozne začala chodi? po izbe nevšímajúc si nazhromaždené napätie.
Treska ho prvá prerušila :"Podala som žiados? na súd. Nechcem aby sa Čierny stretával s Chybou."
"Prosím?"Fialová sa snažila správne pochopi? otázku. " Prečo to kazíš?"
"Lebo Ty si mi ho ukradla. Nezaslúžiš si ho!"
"Nie!"skrýkla Fialová. "On nemože za to, že si ho opitého zviedla a ja nemožem za to že sa do mňa zamiloval. "
"Bol by si ma vzal neby? Teba..."
"Áno vzal by si ?a a bol by s Tebou neš?astný." prerušila ju nahnevane Fialová.
Fialová myslela na deň, keď ich Treska zoznámila.
"Daj to Čiernemu," podávala Treska Fialovej obálku.
"Vypadni." Obálka dopadla ?archou svojho obsahu na zem.
Treska sa so stoickým kľudom postavila. " Moj syn je iba môj...a ľutujem, že som ?a kedysi považovala za priateľku." dodala príkro.
Fialová treskla dverami. Zosunula sa na podlahu. Príval nadávok zalial predsieň, kuchyňu, obývačku...postupne aj celý byt. Prekĺzli aj špárami okien von na dvor, kde deti stavali snehuliaka. Nevinné, bezbranné ako čierneho chyba.