Clovek sa chce co najlepsie adaptovat, nechce byt sam sebou. co najlepsie zahrat svoju ulohu. preto existuju obranne mechanizmi ega pred vonkajsim svetom aj pred sebou samim. slast a bolest ako dve mocne sili ktore o vsetkom rozhoduju. osobna sloboda potom asi spociva v ovladnuti tychto dvoch sil, nerobit zo seba otroka slasti a nepoddavat sa bolesti.

Asi na tom nieco bude. Pred par dnami som bol po prvykrat konfrontovany s divim zvieratom. Zvieratom ktore citilo krv a jej chcelo viac. Zvieratom ktore ani nahodou nezaujimala moja celozivotna snaha riesit veci diplomaticky a neagresivne. V situacii ked som si uvedomil ze by som vsetky svoje vedomosti a schopnosti, ktore mi umoznuju zit v dnesnom svete vymenil za jednu palicu alebo iny bojovy nastroj. Fyzicka bolest a strach o vlastnu existenciu. Uplna strata ega. Iba instinkty reflexy a adrenalin. Neuveritelny stav mysle. A teraz sa naozaj citim o nieco slobodnejsi.

Clovek by nemal verit nicomu co si sam neprezije.