som bol na takom premietani vcera vecer a okrem ineho tam bol taky filmik co sa volal: TOKIO, WEDNESDAY 11 P.M. alebo tak podobne.

mal asi 5 minut a bol to iba zaber na dvere totalne natrieskaneho vlaku, do ktoreho voslo pocas tych piatich minut este asi zo 30 ludi, potom prisli piati uniformovani typci, este ich riadne potlacili dnu, nech sa mozu zavriet dvere a vlak odfrcal.

som si pomyslel: ako fajne, ze nemusim kazdy den cestovat takymto sposobom. vlastne odkedy som v tomto meste este sa mi ani raz nestalo, ze by som zazil taky bodytalk ako v buse z mlynov do mesta napriklad... som sa aj v duchu trocha zasmial na tych japoncoch, aku maju kompresiu, a to som prave nemal robit.

premietanie skoncilo, dal som si sluchatka, zapocuval sa do fajnej muzicky a zabudol som vystupit, kde som chcel. ale ziadna tragedia, pomyslel som si, lebo sa stacilo vratit iba o jednu stanicu. cakam teda na vlak, cakam, nijaky nechodi. potom po 15 minutach prisiel, a v tom momente som pochopil, preco vsade bolo dneska tolko fizlov:

futbal. vlak - najebany na prasknutie, ale keby normalnymi ludmi. nie, do tohto vlaku asi pustali len pupkatych fuzatych chlapov v bielo-modrych saloch s riadne nepriatelskymi pohladmi...

taxom presiel asi 6 dveri kym som nasiel jedny, kde sa este ako tak dalo vopchat a vtalcil som sa medzi tie pupky. zlaty klinec bol, ked vlak asi 50 metrov od stanice zostal 10 minut stat. fajne, vydychany vzduch, ziadna moznost pohybu,... moja latentna klaustrofobia sa zasa zacala prejavovat a dakoval som bohu, ked sme sa zasa pohli...

potom, ked vlak dosiel do stanice bolo celkom zaujimave, ako sa vsetci vyvalili von a zacali sa jebat jeden cez druheho po schodoch prec z nastupista. oproti tej mase po schodoch kracal nejaky typek, chudak. siel tak porychlejsie, ako keby chcel stihnut ten vlak co stal este na nastupisti. potom sa snazil proste sa pohybovat povodnym smerom, potom sa snazil uz iba ostat stat, ale kedze bol takmer v strede schodiska, nemal sa coho chytit a bol proste odplaveny masou bielomodrych mrozov...

jaky som rad ze nebyvam v tokiu