 |
|
| node: | bojím sa |
| template: | 4 |
| parent: | blogs |
| owner: | cubby |
| viewed by: | |
| created: | 08.02.2006 - 10:14:37 |
|
cwbe coordinatez: 101 63535 21 2153960 ABSOLUT KYBERIA |
| permissions | |
| you: | r, |
| system: | public |
| net: | yes |
total descendants::
total children::11
17 ❤️
| cubby | 0 |
bojím sa
všetkého a všetkých
rozhodnutí, dôsledkov, výsledkov
bojím sa, že sklamem, že som už sklamala, a že tomu nikdy nebude koniec
strach je najsilnejšou emóciou v mojom živote a aj keď ho nijak explicitne nevnímam, je tu, istým spôsobom prítomný vo všekých mojich činoch, rozhodnutiach, postojoch..
vo všetkých mojich úsmevoch, rozpačitých pokrčeniach ramien, aj tých pseudorozhorčeniach, ktoré vznikli iba ako výsledok za vlasy pritiahnutého obranného mechanizmu
skrýva sa za paranoje
výhovorky, ospravedlnenia, racionalizácie
načo?
núti ma prejavova? sa z defenzívy (ktorej už mám tak pokrk, že to nie je pekné, nielen u seba)
spontánnos? odchádza každým novým dňom (a vďaka, za jej drobné, čím ďalej, tým menej časté návštevy)
skutočne živé tešivé veci už robím, iba keď viem, že nebudú ma? žiadne dôsledky (prepáč)
a zostáva rozum a strach, rozum strachom tak dopletený, že už nevie, kde sa reálne nachádza (a či mu ešte prináleží jeho meno)
istým spôsobom som odumrela, a je zaujímavé predstavi? si život polomŕtvoly (ale nie som sama, poznám veľa ľudí, v ktorých už veľa umrelo, bez toho, aby si to vôbec všimli, holt, ale je naozaj lepšie vedie??)
je to pomerne kruté zistenie, ale lepšie vedie?, snáď sa s tým bude da? čosi spravi?
som slabá... ale ešte bojujem, aj keď možno len naoko
ale trhajte!
//+som ukážkový emocionálny kripel, tak ma prosím ospravedlňte
všetkého a všetkých
rozhodnutí, dôsledkov, výsledkov
bojím sa, že sklamem, že som už sklamala, a že tomu nikdy nebude koniec
strach je najsilnejšou emóciou v mojom živote a aj keď ho nijak explicitne nevnímam, je tu, istým spôsobom prítomný vo všekých mojich činoch, rozhodnutiach, postojoch..
vo všetkých mojich úsmevoch, rozpačitých pokrčeniach ramien, aj tých pseudorozhorčeniach, ktoré vznikli iba ako výsledok za vlasy pritiahnutého obranného mechanizmu
skrýva sa za paranoje
výhovorky, ospravedlnenia, racionalizácie
načo?
núti ma prejavova? sa z defenzívy (ktorej už mám tak pokrk, že to nie je pekné, nielen u seba)
spontánnos? odchádza každým novým dňom (a vďaka, za jej drobné, čím ďalej, tým menej časté návštevy)
skutočne živé tešivé veci už robím, iba keď viem, že nebudú ma? žiadne dôsledky (prepáč)
a zostáva rozum a strach, rozum strachom tak dopletený, že už nevie, kde sa reálne nachádza (a či mu ešte prináleží jeho meno)
istým spôsobom som odumrela, a je zaujímavé predstavi? si život polomŕtvoly (ale nie som sama, poznám veľa ľudí, v ktorých už veľa umrelo, bez toho, aby si to vôbec všimli, holt, ale je naozaj lepšie vedie??)
je to pomerne kruté zistenie, ale lepšie vedie?, snáď sa s tým bude da? čosi spravi?
som slabá... ale ešte bojujem, aj keď možno len naoko
ale trhajte!
//+som ukážkový emocionálny kripel, tak ma prosím ospravedlňte