Vcera som absolvovala turu z dubravky na devin cez lesne chodniky, pocuvala som len vrzgajuci sneh a suchotanie sustakov, nikto nic nevravel a to som potrebovala...pocut len jednoduche zvuky, ktore neublizia...Mraz sa mi opieral o tvar a slnko to vsetko kompenzovalo.Citila som energiu, asi tak silnu ze som az lutovala preco ten devin nie je este dalej, aby som mohla este pocuvat sneh pod nohami a aby mi zmrzli aj myslienky v hlave. A priznam sa trochu aj zmrzli. Ked som dosla, nevedela som s xichtom vobec artikulovat, aspon som stale mohla mlcat. Az ked som zaspala citila som ze sa to vsetko naspat roztapa...myslienky a cele telo...