prisla som na nieco velmi dolezite.a chcem sa o to s vami podelit.
viac menej som to objavila a dost ma to zaskocilo i prekvapilo zaroven.
zacinam naozaj verit tomu, ze na svete je pre kazdeho jedneho ta nasa druha polovicka.presne pre nas, pre nikoho ineho.
mozme byt stastni aj v inych vztahoch, bez toho, aby sme vedeli,ze nam nieco chyba,az do momentu ked najdeme posledny kusok skladacky.
nasla som ho pri cloveku, ktoreho poznam 10 rokov a vzdy bolo medzi nami zvlastne krehke puto,ktore nikdy neprekrocilo hranice priatelstva,kazdy sme zili svoj zivot a raz za cas sme sa stretli a pocitili tu zvlastnu silu.
vzdy som vedela ze medzi nami nieco je, zvlastne, nedefinovatelne, nevyslovene a vcera som sa o tom naplno utvrdila.
viem,ze to asi nikdy neprekroci hranice priatelstva, ale viem, ze on vlastni ten posledny kusok skladacky, ktory nik iny uz mat nebude.
euforia sa strieda so zufalstvom a opat s euforiou, lebo paradoxne, je to nadherny pocit a velke stastie v zivote, ked si take nieco clovek uvedomi.
smutne vsak je,ze malokedy je ten majitel poslednej skladacky kompatibilny k nalezcovi.
ale co uz ,zivot je plny paradoxov...