Ludia su len obycajni zufalci. Nie niektori, vsetci do jedneho. Cestujeme vo vlaku s nekonecnym poctom vagonov a hadame sa o tom kam. Je niekto kto to vie, ma niekot pravo najst tu odpoved? Myslim ze nie. Vlastne ani nechcem aby niekto vedel kam sa s obrovskym sramotom ten vlak ruti, ved co by bolo po tom? Cesta do ciela neznameho je plna ocakavani a moze sa stat hocico ale keby vieme kam presne smerujeme a mozme to regulovat, kontrolovat a to je presne hranica kde ludksy faktor zacina zlyhavat. Presne ten bod kde uz to nema zmysel a treba zacat skakat z okien, cesta straca vyznam, vonu,chut...namiesto krasneho vyhladu vidime len spinave okna.
A preto teraz sedin vo vaku do neznama a okno z ktoreho sa pozeram uz nie je take spinave ako sa zdalo, vonku prsi a vietor sa zenie boh vie kam asi sa snazi dokazat ze bude vsade prvy.Prosim, kludne len do toho ja sa nikam neponahlam aj keby som mala umriet zrovna aj hned.Ja sa len pozeram von oknom na to ako cely svet place, preto ako sa ja citim. slzy sa valia z mojich oci citim ako padaju po licach, niektore na tricko, niektore sa sklznu po mojom krku priamo do vystrihu mojho tricka. Cele kupe je v rozpakoch, ale tomu nema zmyslel venovat pozornost,ved vzdy som patrila k tym co aj ked casto nechcene sposobia totalny chaos. Nikdy som nechapala preco a ani nemam chut sa tym zaoberat. Skor myslim na to ze je uplne jedno ci sa slzy snazime potlacat alebo nie vysledok bude vzdy ten isty...je to ako oblubene piesne ci uz moje alebo mojich priatelov,mojich byvalich, mojich rodicov alebo ludi ktorych som len tak stretla kade tade po svete.Kazdy z nich nejaku ma alebo ma aspon nejaku s ktorou si ho spajam. Pri kazdej sa mi chce plakat a samozrejme je na to milion dovodov.casto velmi zvlastnych dovodov, nepochopitelnych spomienok, ktore su krasne...len pre to ze su nase.
Verim ze kazdy jeden z nas ma podobny zoznam spomienoka piesni, pripadne nieco ine.
Kam tym mierim? neviem len tak spominam rad za radom na vsetko co tvori moj zivot, velmi kratky ale bohaty a farebny zivot. Zivot za ktory som vdacna svojej mame. Ale to samozrejme neznamena ze sa niekedy zmieim s faktom ze sa na nu podobam a ze ona je cast mna, aj ked sama verim tomu ze aj clovek s ktorym sa rozpravame 5 minut na zastavke nam da kusok seba.:)
Bolo by to lahke chodit a brat si kusky ludi ucit sa na ich chybach zaoberat ich myslienkami...lenze by to nebolo ono preto davame aj mi a niekedy to boli pretoze su ludia ktori su nenasytni a trhaju obrovske kusy duse...a to miesto ostava dlho prazdne.az kym nepride niekto kto ho znova zaplni.Nehovorim o laske.Nie o laske laske.
Ale o laske ktoru prechovavam k ludom ktorym to nemusim denne vraviet v style milacik lubim ta!
Hovorim o laske k tym ktori si ju naozaj zasluzia ktori sa na nej podielaju cely moj zivot.
Vlastne sa im chcem podakovat za to ze nastupili na moj vlak, za to ze sa ma pytaju kam vlastne ideme aj za to ze si so mnou spievaju piesne od Killing me softly cez Baby u can leave your hat on az po Smack my bitvh up....a strasne vela inych otravnych obohranych songov ktore nam nezaz spravili uzasny zur v jedalenskom vozni. Bolo to uzasne...
Slubujem ze uz nikdy si nezakrijem tvar pred ziadnym fotakomkamerou...
Uz nikdy sa nebudem schovavat pred burkou...
uz nikdy nedam nic tomu kto si to nezasluzi.
Budem spievat a hlavne v sprche aby to znelo co mozno najfalosnejsie, pretoze to je presne to comu hovorim vylozit karty na stol.
Budem sa usmievat cez slzy...
A komu sa nepaci jednoduch moze vystupit.
Ludia ktori mi ublyzili to dostanu zratane aj s urokami na konci mesiaca aj s peciatkou. Ucet mam v slovenskej sporitelni vazeni.
Vraj mam byt zenskejsia?Mam sa spravat tak a tak a este tak...Nie nemienim sa spravat ani ako posledny trhan ale ani ako lady.
Tak ako ja chcem. tak aby moj zivot mal zmyslel tak aby som vzdy mala tvar, aby som si nadalej stala za svojimi cinmi slovami,tak aby som vedela byt napomocna tym ktori o pomoc ziadaju, tak aby som robila ludi stastnymi.Ved to je jediny sposob ako byt stastna...
Mozno si vravite ze su to zvasty a casto si to vravim aj ja ale ked da zamyslim, ked sa prejdem po svojom vlaku az vtedy si uvedomim ako vela ludi nema listok ako vela ludi sa trasie strachom a caka ze sa nieco stane. Nemyslia na to ze vlak raz zastavi len sa pytaju kde. Nechapu ze ani ja to netusim.

Mozem im len donekonecna opakovat ze nie je dolezite kde ale ako???
a to je na nas...
a co bude potom?
Myslim ze sa postavim do dveri a kazdemu sa podakujem bez vynimky. Nezalezi ani tak na tom ci sa do mojho archivu zapisali skladbou hodnou zapamatania, letnym trchakom,niecim co nikto nepozna,alebo uplnym prepadakom. Podstatne je ze teraz si uz mozem vybrat Len este neviem ktoru. Ale to ma cas este som totiz len prisla na scenu. Zacinam zit svojich 5 minut slavy na novej scene, s novym muzikalom.
Su ludia ktori sa obracaju na vieru na boha a podobne ja si myslim ze kazdy ma svojho vlastneho boha niekde v sebe seba sameho...
Moj boh je nejaky maly tucny budha tajpek s mojitom v ruke a spieva si aktualne nejaky stary slager typu Za vsechno muze cas:)
Vlastne je to jedno co si moj boh spieva pretoze ja si budem aj tak spievat I say a little pray for you.

Vazeni cestujuci dakujem za to ze ste si vybrali prave moju spolocnost sprievodcovia vam ukazu nudzove vyhody(to su ti sexosi v trenkach) v pripade potreby mozte vystupit,ale vopred Vas upozornujem Tento vlak NEZASTAVUJE!!!!
Ruti sa do neznama a na kolajniciach sa uz ozyva californsky underground...klimatizacia nefunguje cize make yourself comfortable a ja idem na drink.

Nemam ponatia ani kde pribrzdime nalozit zasoby alkohlu a jedla, ale jednoznacne stale varim podla babickinej kuchyne a na ranajky je krupicova kasa a kava.
potom si zapalim a zahramie si futbal.
konecna je n nedohladne.
Pijete na moje triko tak pite poriadne.
Ja si zatial nalakujem nechty kupim super sexi topanky k plesovym satam a najdem nejakeho chlapa co sa hodi k hnedej farbe:)
Dakujem dakujem dakujem hlboku poklonu skladam s usmevom so slzami...