Drexlerove Nástroje Tvorby sú výnimočne originálnou knihou o dôsledkoch nových technológií. Je to ambiciózna kniha plná obrazov možnej budúcnosti a zároveň - a toto je to podstatné - sú myšlienky v nej uvedené technicky zrealizovateľné.

Ako však možno predvída? kám nás dostane veda a nové technológie? Ajkeď sa o to snažili mnohí vedci a technici, nieje pravdou že najúspešnejšie dosiahli tento cieľ spisovatelia science fiction ako Jules Verne a H.G. Wells, Frederik Pohl , Robert Heinlein, Isaac Asimov, a Arthur C. Clarke? Samozrejme, mnohí z týchto spisovateľov uchopili vedecké poznatky ich doby. Možno však ich úspech spočíval v tom že sa rovnako silno zaujímali i o nevyhnutné tlaky a rozhodnutia pred ktoré bude spoločnos? s takýmito poznatkami postavená. Ako Clark samotný zdôrazňoval - je skoro nemožné predvída? dopad budúcich technológií na dobu dlhšiu ako storočie. Je nemožné predpoveda? do detailu presne ktoré alternatívy sa stanú uskutočniteľnými za dlhší časový interval. Prečo? Jednoducho preto že keby sme dokázali vidie? do budúcnosti tak jasne, pravdepodobne by sme tieto veci dosiahli v oveľa kratšom čase - samozrejme ak by sme mali vôľu ich dosiahnu?. Ďalší problém spočíva v obtiažnosti čo i len čiastočne predvída? spoločenské zmeny ku ktorým pravdepodobne dôjde. Za prítomnosti takto neurčitých premenných je pohľad do budúcnosti veľmi vysokou a vratkou vežou postavanou z jednotlivých faktov, dôkazov a idejí, ale i snov a bludov. Všetci dobre vieme že takýmto konštruktom sa nedá dôverova?.

Ako možno postavi? stabilnejšiu stavbu? Tak poprvé - základy musia by? veľmi pevné - a Drexler stavia na tých najoverenejších oblastiach dnešného technického poznania. Následne je treba podoprie? každý možný dôsledok ku ktorému v našich úvahách dospejeme mnohými rozličnými spôsobmi, krok po kroku. Nemôžeme totiž predpoklada? že by čo i len jediná z našich úvach bola dostatočne robustná a odolala toľkým nástrahám neznáma sama o sebe. Drexler nám pre každý dôležitý argument poskytuje niekoľko podporných bodov. A nakoniec, nieje nikdy dostatočne bezpečné príliš dôverova? svojmu úsudku v záležitostiach ako je táto, nás úsudok totiž istotne môže by? zamlžený tým v čo veríme alebo tým z čoho máme strach - a nemusíme si toho by? ani vedomý. Narozdiel od mnohých iných "kultových osobností" však Drexler mnohé roky odvážne a otvorene svoje myšlienky odovzdával najkonzervatívnejším skeptikom ako i najväčším snílkom spomedzi serióznych vedeckých komunít ako je napr. tá združená okolo MIT. Vždy pozorne načúval názorom ostatných vďaka čomu svoje názory niekedy dodatočne pozmenil.

Nástroje Tvorby začínajú jednoduchým poznatkom že to čo môžeme urobi? závisí na tom čo môžeme postavi?. Tento náhľad nás privádza k podrobnej analýze jednotlivých spôsobov ako možno zoskupova? atómy. Následne sa Drexler pýta "Čo možno postavi? pomocou týchto atómy zoskupujúcich mechanizmov?" Napríklad by sme dokázali vytvori? konštrukčné zariadenia oveľa menšie ako bunky , dokázalil by sme vyrába? materiály silnejšie a ľahšie ako tie dnes dostupné. Výsledok? Lepšie vesmírne lode. Drobulinké zariadenie schopné cestova? kapilárami, prechádza? cez membrány a opravova? živé bunky. Výsledok? Schopnos? lieči? choroby, telá bez neduhov starnutia, rýchlejšie, silnejšie... Mohli by sme vyrába? stroje tak malé ako víry, stroje ktoré by pracovali rýchlos?ami ktoré unikajú nášmu chápaniu. A potom ako by sme sa toto naučili stála by pred nami možnos? pospája? myriády týchto drobných častíc do inteligentných strojov, možno využívajúcich trilióny paralelne zoradených nano zariadení ktoré by robili opisy, porovnávali ich s uloženými vzormi a upravovali pamä?ové stopy zo všetkých predošlých experimentov. Tieto technológie by teda ovplyvnili nielen materiály a spôsoby ako ovplyvňujeme naše fyzické prostredie, ale i samotnú schopnos? kona? v ľubovolnom svete ktorý zostrojíme.

Keď sa vrátime k problému Arthura C. Clarkea týkajúceho sa predvídania budúcnosti, uvedomíme si že témy ktoré Drexler rozvíja robia i z Clarkoveho polstoročia interval značne prehnaný a to z tohto dôvodu: keď už raz proces zoskupovania atómov začne, "iba 50 rokov" môže prinies? viac zmien ako všetko to čo nám priniesla veda od stredovekých čias. Zdá sa mi totiž, napriek tomu čo všetko sme počuli o moderných technologických revolúciách, že za posledného pol storočia nedošlo k prílišným zmenám v spôsobe nášho života. Naozaj televízia zmenila náš svet? Istotne menej ako rádio a ešte menej ako telefón. A čo lietadlá? Skrátili cestovný čas z dní na hodiny - zatiaľčo vlak a automobil uskutočnili rozsiahlejšiu zmenu skráteným týždňov na dni! Nástroje Tvorby náš však stavajú pred práh naozaj zásadných zmien; nanotechnológie môžu ma? na našu hmotnú existenciu zásadnejší vplyv ako posledné dva veľké objavy v tejto doméne - výmena drievok a kameňov za kovy a skrotenie elektriny. Podobne môžeme porovna? možné účinky umelej inteligencie na to ako myslíme - a čo si možno budeme myslie? o nás samých - iba s dvomi predchádzajúcimi objavmi - objavom jazyka a objavom písma.

Už čoskoro možno budeme stá? v tvárou tvár pred týmito dnes iba predpokladmi a možnos?ami. Ako sa potom zachováme? Nástroje Tvorby objasňujú ako tieto nové alternatívy môžu by? nasmerované smerom k najpálčivejším otázkam ľudského žitia: k bohatstvu a chudobe, zdraviu a chorobe, mieru a vojne. Drexler však neponúka iba suchý zoznam možností, ponúka množstvo myšlienok a návrhov ako tieto otázky vyhodnocova?. Nástroje Tvorby sú doteraz najlepším pokusom nauči? nás rozmýšla? o tom čím sa staneme, ak budeme trva? na vytváraní nových technológií.

Marvin Minsky
Donner Professor of Science
MIT - Massachusetts Institute of Technology