Do Číny sme prišli iba na sedem dní, autobusom mestskej hromadnej dopravy, ktorý celú cestu do Číny iba cúval. Ale zato to stálo pekne veľa peňazí. O to viac ma hnevalo, že sme celý čas presedeli v hoteli, pretože to tak bolo napísané v programovej vyhláške cestovnej kancelárie. Až posledný deň bol na programe výlet na oproti stojace kopce. Presne také, aké bývajú na obrázkoch Čínskych maliarov z dynastie Čchang. ...tak som celý ten čas čakala v hoteli, chodila na raňajky, chodila na obedy, na večere....Jedli sme stále to isté-ryžu! ...iba na raňajky boli banány a mango. Keď som sa pozrela cez okno, videla som tie krásne hory, obrastené sekvojmi, týči? sa takmer v 90 stupňovom uhle( tak ako ich malovali čínski maliari za dynastie Čchang) a čínske deti ako sa sánkujú na takých zvláštnych saniach. Keď už mal nasta? posledný deň, vstala som skoro ráno a súrila všetkých aby čím skôr zjedli svoje mango. Tak veľmi som sa tešila....
no a potom ma zobudil Tomáš, lebo išiel do roboty. Chápete? Človek celý týždeň čaká, živí sa mangom a ryžou, chodí na otrasné záchody, dokonca podstúpi cestu do Číny mestskou dopravou a nakoniec aj tak z toho nič nemá, lebo ho zobudia!