cestujem dlho, niekedy mám pocit, že väčšinu života, cestovanie delím na krátke a poučné, ďalej na ospalé a nudné, niekedy vykalené a pomätené. najneradšej sú cestovania do práce, perstupovanie trikrát, čakanie v zime na električku, podupkávanie a pitie kávy s bezdomovcami. cestovanie z práce však býva plné zážitkov, niekedy dos? ....negatívnych.
ako napríklad, za jeden deň, najprv v metre: dvojica dišputuje o tom, čo manžel mal otcovi nevesty riec?, a čo doprčíc on rieši veci za ňu s JEJ otcom bláblá ..hádka jaxviňa ....on sa otáča a mlčí, ona, semetrika, slintá a prská, aj mne sa ušlo takmer ....
potom tramvaj: anglická hádka s typickým cynickým humorom suchého trúda....
vystúpim von a je tam zima, smog všade ....nastúpim do autobusu ...

nemaám rada ranné tlačenie sa v tramvaji a potom ešte nemám rada ...toho týpka na palmovke, ktorý predáva nový prostor, viem, je to chúďa, v skutočnosti by som si ten nový prostor každé ráno mala kúpi?, aby sa mal lepšie, ale výkriky ráno o šiestej nedávam ...teď noviny neprodávám, protože svačííííím

slzy do očú derú sa mi pri pohľade na toho pána, keď v desa?stupňovom mraze stojí pri výstupe z metra na karláku, ruky sa mu trasú, stopro má tú chorobu, totálne sa mu tie ruky KLEPÚ, a v nich drží pokašľanú Strážnu vežu a tú vec o prebudení sa .....

smutno mi je o to viac, keď na palme to isté robia mladí ľudia, ktorí majú o dva tri roky viac než ja a s postihnutým úsmevom stoja ..a stoja
dúfam, že majú čo jes?, že to robia za prachy

pri nastúpení do električky, dajme tomu o šiestej ráno na nám. bří. synků sa veziem ďalej, a vždy na "Divadlo na fidlovačce" nastúpi pán, oholený a umytý, s dvomi igelitkami v ruke, v poltopánkach a čiernych ponožkách, s dlhokánskymi nechtami v tmavej košeli, sivom saku a sivých pukových ga?och. Nič viac na sebe nemá, a ja pri pohľade naň mrznem a chcem mu ponúknu? aspoň čiapku a rukavice. len tak sa preváža a prestupuje zároveň so mnou až po palackého náměstí.

to je asi tak všetko