Práveže v tom tkvie ten problém, rozlíši? boj s jeho technikami a zákonitos?ami a divadlo pre ľudí. Aj ja som začínal šermova? len kvôli šermu. No po pár vystúpeniach som si na to "hranie" súboja zvykol. Nie je totiž divadlo ako divadlo...tak ako je rozprávka obohatená množstvami súbojov(aj komických)tak je divadlom aj simulovaná potýčka v kasárňach hradnej stráže, kde teatrálne vykrikovanie a jemnučké š?uchanie nemá miesta a laickým divákom tuhne krv v žilách-je to rýchle, surové, skutočné...no predsa je to divadlo.

Veď samotný historický šerm ak je vedený formou vystúpení(nie iba v telocvičniach), tak je to predávanie svojho tela, umenia, techník, časti svojho ja, emócií...za potlesk, nadšené otázky, lesk v očiach alebo peniaze.

To, že šermiar robí na vystúpení zo seba šaša, na ktorom sa smejú ľudia neznamená, že by nemohol ma? techniky v malíčku a obabra? športového šermiara.

A aj to, že divákom priblížiš históriu môžeš robi? pre seba. Počul som, že existujú tzv. altruisti, čo robia veľa vecí pre iných.

Proti gustu žiaden dišputát, v tomto prípade sa slovami nič nevyrieši, je na čase tasi?:)