Dnes poobede vybuchla nálož umiestnená pod osobným autom na parkovisku v okrajovej časti mesta. Zomrel jeden človek. ...bola som to ja...

Dnes o 10. hodine dopoludnia skočila z okna svojho bytu na siedmom poschodí mladá žena. Motív jej činu nie je zatiaľ známy, nikto z jej okolia si to nevie vysvetli?. ...bola som to ja...

Dnes tesne po polnoci sa v miestnej nemocnici narodili trojčatá. Všetky sú zdravé. ...bola som to ja...

Po dlhoročnej prestávke znova zakvitla vzácna, tristoročná magnólia v mestskom parku. ...bola som to ja...

Včera vo večerných hodinách našla štyridsa?pä?ročná žena pri večernej prechádzke so psom novorodenca. Dievčatko bolo odložené na lavičke v parku, teraz je v lekárskej starostlivosti.
...bola som to ja...

Vodič autobusu dostal na zľadovatelej ceste šmyk a autobus s tridsiatimi cestujúcimi sa zrútil zo zrázu. U vodiča nebolo zistené požitie alkoholu pred cestou. Nehodu prežilo so zraneniami sedem cestujúcich. ...bola som to ja...

Som všetky a ani jedno z nich. Ja. Slovo ktoré použijem miliónkrát za deň a vlastne neviem čo znamená. Sú to tie oči čo na mňa pozerajú zo zrkadla, z okna auta alebo z výkladu? Je to ten hlas, ktorý počujem vychádza? z „mojich“ úst (zaujímalo by ma, kto ich tam vkladá)? Sú to tie nohy a ruky, ktorými dokážem pohybova?? Alebo ten pocit, keď kopnem do stola? Je to tá hrča v hrdle alebo šteklenie v žalúdku? Je to tá osoba, ktorej z úst plynú vety a slová a niekedy sa nestačím čudova?... možno tie ústa, ktoré sa snažím zastavi?, alebo naopak otvori? a skoro vždy robia opak? alebo pocit kvapiek dažďa dopadajúcich na tvár, alebo vôňa mrazivého vetra? Alebo za?até zuby. Alebo čokoľvek predtým a potom, všetky trápne obrázky a situácie, všetky pekné rána a vypadané vlasy v umývadle. Aj tá fotka s majákom, vypitý čaj a písmeno na prázdnej strane. Opakujem sa. Som čriepok všetkého a zároveň nie som ani jedno. Jedného dňa zomriem a už sa možno nenarodím. A to -m na konci každého slovesa už bude patri? do minulosti. J a A už nebudú, nie to isté. A tak je to dobre.