Vlády zaujíma, čo ľudia hľadajú

Firemným heslom Google je "Don't be Evil" (Nekona? zlo). Minulý týždeň pred sídlom firmy protestovali študenti z hnutia za slobodný Tibet - za porušenie tejto filozofie totiž považujú ochotu Google podvoli? sa požiadavkám čínskej vlády a vymaza? z čínskej verzie vyhľadávača niektoré stránky nepohodlné tamojšiemu režimu. FOTO - REUTERS

Napadlo vám už niekedy vyskúša?, či na internete možno naozaj tak ľahko nájs? návod na výrobu bomby? Alebo rady na pestovanie marihuany, či nebodaj zisti?, aké ľahké je v skutočnosti dosta? sa k detskej pornografii? V budúcnosti by vám to mohlo privodi? nečakané problémy.

Vyhľadávač Google sa tento mesiac pustil do boja s americkou vládou v zdanlivo nevinnom spore, ktorý však môže stanovi? precedens v dôležitej otázke - či môže štát od internetových vyhľadávačov vyžadova? informácie o tom, čo ľudia na internete vyhľadávajú.

Google bojuje ako jediný

Americká vláda sa v súčasnosti snaží obháji? svoj zákon o ochrane mladistvých na internete z roku 1998, ktorý zakazuje webovým stránkam zverejňova? materiály, ktoré by mohli "uškodi?" de?om. Kvôli príliš širokej definícii "škodlivých materiálov", pod ktorú by pokojne mohli spada? aj známe renesančné maľby, súd platnos? zákona pozastavil. Aby vláda zákon obhájila, vyžiadala si tento mesiac od všetkých veľkých vyhľadávačov množstvo podrobných informácií o tom, čo na internete ľudia hľadajú. Chce od nich kompletné záznamy desiatok miliónov vyhľadávaných slov z jedného dňa i zoznam webových stránok, ktoré možno cez vyhľadávače nájs?. Americká vláda dúfa, že tieto dáta pomôžu demonštrova?, ako veľa je na internete pornografie a aký potrebný je teda zákon, ktorý má údajne pred ňou deti ochráni?.

Microsoft, Yahoo a AOL žiadosti o poskytnutie informácií zrejme vyhoveli, Google to však odmietol.

Štát nežiada údaje o tom, kto konkrétne slová vyhľadával, firma však tvrdí, že aj tak ide o zásah do súkromia jej zákazníkov a bojí sa, že ak by údaje odovzdala, prestanú jej dôverova?. Mnohí ľudia totiž bežne zadávajú do vyhľadávača svoje osobné údaje - mená, rodné čísla či čísla poistiek, ale aj lekárske diagnózy, ktorými trpia.

"Internetové vyhľadávače hrajú v našich životoch takú dôležitú úlohu, že väčšina ľudí pravdepodobne konzultuje veci s Google častejšie než so svojou mamou," povedal agentúre AP právnik Thomas Burke, ktorý sa venuje ochrane súkromia. "Tak, ako by väčšinu ľudí znepokojilo, ak by sa vláda zaujímala o obsah ich telefonátov s mamou, znepokojí ich aj toto."

Odtlačok vášho života

Skutočným jadrom súdneho sporu Google s americkou vládou, ktorý sa čoskoro začne, bude otázka, či sa budú slová, ktoré ľudia vyhľadávajú, považova? za súčas? ich súkromia. Aktivisti tvrdia, že kompletný výpis vyhľadávaní je jedinečným oknom do politických i náboženských postojov človeka, jeho denných aktivít i finančných pomerov a prezrádza možno dokonca viac, než obsah jeho e-mailov.

Ochrancovia súkromia sa obávajú, že ak by Google americkej vláde teraz poskytol požadované anonymné údaje, úrady môžu okamžite posla? druhú žiados? o prezradenie identity konkrétnych ľudí vyhľadávajúcich slová, ktoré by mohli signalizova? ich trestnú činnos?: od detskej pornografie cez bomby a terorizmus až po návody na vraždu. Svet by sa tak nepríjemne priblížil k orwellovskej koncepcii ideozločinu - už len pomyslie? na zločin by bolo signálom, že by občana možno bolo dobré preveri?.

Slovenské portály dáta majú

Podľa informácií od prevádzkovateľov slovenských vyhľadávačov naša polícia zatiaľ údaje o tom, čo podozriví ľudia vyhľadávali, nezbiera.

"Zatiaľ sme takúto žiados? (od polície) nezaznamenali. Zaznamenávame skôr veľké množstvo žiadostí súvisiacich s poskytovaním e-mailu a webhostingových služieb," povedal riaditeľ portálu SZM.sk Milan Igrini. To isté SME potvrdil aj Ivan Debnár z portálu Zoznam.sk.

M. Igrini však povedal, že ak by takáto žiados? prišla, vyhľadávač by vedel dáta poskytnú?. "Vedeli by sme poveda?, aké slová boli vyhľadávané z konkrétnej IP adresy vyhľadávateľa, no nie je technicky možné priradi? tieto vyhľadávania k užívateľovi," povedal Ivan Debnár zo Zoznamu. Polícia by musela za prevádzkovateľmi vyhľadávačov prís? so žiados?ou o výpis vyhľadávaní z konkrétnej IP adresy surfistu. IP adresa môže patri? jednému PC, ale aj sieti počítačov - výsledky konkrétneho vyhľadávania teda nemožno automaticky spoji? s menom konkrétneho človeka, polícia ho však väčšinou dokáže zisti?.

SZM.sk údaje o tom, aké požiadavky na vyhľadávanie z IP adresy prišli, uchováva najmenej tri mesiace, Zoznam.sk neobmedzene.

V Spojených štátoch je použitie slov vyhľadávaných na internete ako dôkazu v súdnom spore realitou od decembra minulého roka. Porota vtedy usvedčila 51-ročného Roberta Petricka z vraždy svojej ženy aj vďaka zisteniu, že tesne pred vraždou vyhľadával na Google spojenia ako "zlomi? väzy" a neskôr pátral na webe po mapách práve toho miesta, kde polícia našla zakopanú obe?. Žalobcovia však ešte tieto informácie nezískali od vyhľadávača, ale priamo z počítača vraha.

TOMÁŠ BELLA

pocitace.sme.sk