Posledne dni zijem ako vo sne, vsetko je bez vasne, hoc sa aj tvarim zaujato, nic necitim, prosto sen. Nedotykaju sa ma okolnosti, skutocnosti, dejuce sa navokol. Pripalenu kasu som vyliala do zachoda bez akejkolvek emocie. Rovnako vydrhla hrniec (dal zabrat). Horlive prerusovane kreslenie strieda popijanie jogy caju...Chvilami citam bielu knihu ZEN, alebo Matissovo Umenie rovnovahy, obcasne pazravo pojedam müsli. Ak som aktivna je to naplno, ak neaktivna, tak teda pasivna... prehadzovanie sa v spanku.
Uspokojena ani pokojna nie som, ako ani opaky toho. Nijak si neuvedomujem svoju permanentnu neuspokojenost. Nemam oci na Boha. zmizol. a predsa neziari zo vsetkych veci co stretavam? neziari vo mne?
.
Som ako vo sne. Pride mi jedno, kde a ako by som zila, mohla by som byt rovnako doma, na lyzovacke, v klastore, na Novom Zelande, s K.S v prahe, vsetko by to bolo rovnako nepodstatne ako dnes tu.
.
cely svet je mi len v kratkodobej pameti a najblizsich krokoch do buducnosti. nic ine neriesim.
kazda myslienka sa utopi. cim tazsia tym skor.
.
ehm, trapny zapis do dennika?
ale moznoze este niekoho dni su taketo bez vasni, bez rozlisovania rozhovoru s ludmi od pripalenej kase.