"Posral som to," konštatoval v duchu Čierny, keď si ráno varil kávu.
Byt bol prázdny. Čierny bol prázdny. Najradšej by sa bol rozplakal, ale nevedel ako na to. Naposledy plakal, keď mal dvanás? a chytil ho revízor. Vtedy mama zaplatila pokutu a všetko bolo vyriešené. Teraz však jeho pokuta bola nevyčíslitelná. "Budem plati? a kruto."
Ozvalo sa štrnganie kľúčov. Vo dverách stala, uschnutá, strhaná s rozmazanými líčidlami na červených očiach Fialová. Sadla si na botník. "Neviem ako si mám vyzu? topánky rozplakala sa. Za všetko možeš Ty."
Čierny sa v okamihu premenil na oddaného elegána. Ako jej rozopínal vysoké čižmi všimol si červenkastú odreninu na líci.
"Nechytaj, to bolí to...."
"Čo si robila?" prerušil aukanie Čierny.
"Neviem, som reset...a pusti ma."
Fialová sa postavila a tackavo prešla do kúpelne. Tri krát ju naplo. Na chvílu sa citila ako na maturitnom večierku, keď ju spolužiačka opila z borovičky. Zbytky alkoholu stekali tenkými prudmi do umývadla.
Vo dverách stál Čierny . "Prepáč mi..."
"Nechcem sa s Tebou rozpráva?. Chcem len spa?." prerušila ho Fialová a oplachovala si tvár.
Unavene sa pohla do izby. Zavrela za sebou dvere.
Chcela zavrie? aj príval myšlienok, zatiahnu? nejaký imaginárny kohutik a zaspa? zabudnú? na ráno, noc.
Dvere sa pomaly otvorili.
"Čo sa deje? Mesiac len hľadíš do plafóna, nerozprávaš sa so mnou, vyhýbaš sa mi."
"A ty jebeš inú. Mýslíš, že som slepá? Asi ste spolu nehrali karty."
"Ja som ju...nič sa nestalo, len sme sa pobozkali."
"A takmer si jej popri tom prehltol hlavu" šplechla vyčítavo Fialová.
"Asi nemá zmysel rieši? a sama si povedala, že pokiaľ budeme musie? spolu príliš rieši?, bude lepšie ukonči? to."
"Zmizni Ty zbabelec!" Fialová po ňom hodila fotoalbum spoločných fotiek.
"Keby si nebola tak zahladená do seba pochopila, by si..."
Dvere treskli Čiernemu priamo pred ksichtom. „...pochopila by si, ze ?a mám rád...“

Fialová sa prebrala na hluk v kuchyni. Prevrátila očami, natiahla si starý sveter.
„Čo tu trieskaš?“ zapiš?ala ako lokomotíva. Na stole stála klietka a v nej čupel zajac.Čierny zdvihol zrak a pozrel sa na Fialovú s výrazom „Si uplne debilná?“, čo ona pochopila ako kompliment. Usmievala sa. Otvorila klietku a už už išla zmačknú? to teplé, huňaté stvorenie. Čierny s kamennou tvárou urobil svižný krok, takmer tanečný ako samuraj z bojových filmov a popritom ako zatváral klietku privrel Fialovej prsty. ,,Si sa zbláznil?“osopila sa nahnevane.
„Na večeru máme králika. Nemožem Ti dovoli? zblíži? sa s ním. Trpela by si keby umieral,“kamenne sa ozval Čierny popri tom ako šúpal zemiaky snažiac sa zadržiava? smiech.
Fialová tváriaca sa takmer urazene vyprskla. A smiala sa a smial sa aj Čierny. Po dlhej dobe sa smiali spolu. Zabudli na minulé ráno, noc a celý mesiac, presne tak ako si to Fialová priala.
„Cítim sa ako, keď sme spolu prvýkrat išli na rande a ja som si grgla v kine. Tiež sme sa tak smiali,“ vzdychala. „Vtedy som ešte nevedela, že máš die?a, pohlavnú chorobu a hemeroidy....a že s Tebou prežijem to najkrajšie a že ?a začnem nenávidie? preto, že si bez Teba nebudem vedie? predstavi? život.“
Chytil jej bielu pehavú ruku studenú ako ľad. Pokúsil sa obja? útlu postavu.
„Neviem ako Ti da? najavo, že aj ja mám city...že že mi ubližuješ, keď si taká studená...“
„Psssst,“ prerušila ho.
„Nie..nechápeš..to, že Vianoce som trávil so synom, že je to komplikované a mám veľa práce...“
Fialová si spomenula, na poprsie štíhlej blondíny, ako ho mačká na Čierneho košeľu. V hlave jej prebiehal komiks.“ Čierny Ty si bol včera Micky Maus a ja som nebola Tvoja Minnie. Bolíš ma...“ Pálčivá boles? v krku, hlave , v nohách...prvé syndrómy duševnej chripky a zase to prázdno.
Čierny ju ešte stále držal a ani by ju nepustil. Vyšmykla sa. Ladne ako mačka sa prešmykla medzerou medzi stolom a Čiernym a od?apkala bosými nohami na záchod.
Sedela na vyhriatej mise možno hodinu.
„Čo tam robíš?
“ Premýšľam.“
„Potrebujem tam ís?.“
„Ešte som neskončila, prečis?ujem sa...“
Čierny sa vrátil spa? k vareniu. Fialovej mozog pracoval na plné obrátky. Komiksy striedali výstrižky z novín, obrázky z učebnice dejepisu a recepty Zdravej kuchárky obsiahnuté v jej fotografickej pamati.
Rozhádzané myšlienky ustali. Posadali na dno hlavy ako zaspávajúci rozvýrený prah. Koľko času dokáže človek obetova?, koľko zo seba dokaže da?, keď si myslí, že miluje.
Fialová si myslela, že miluje a z lásky ochorela.
Priesvitnou rukou žmolila toaletný papier.
Ponurá pavučina Fialovej tela sa zodvihla. Spláchla. Otvorila dvere. Vošla do kuchyne. Posadila sa.
Čierny stál nad sporákom. „ Dík už som sa vymočil do umývadla.“ Vyzeral pobavene.
„Chcem, ehm potrebujem by? nezávislá...“
Čierny spozornel. Nezavislá, nezavislá, nezávislá...rezonovalo v jeho ušiach.
„Čo tým chceš poveda??“ prerušil ju naliehavo.
„ ...ja, ja som sa stratila...“ pokračovala ostýchavo.
„ Nerozumiem .“zmätene sa zatváril Čierny.
„ Strácam sa v našom vz?ahu. Cítim sa tak zvláštne. Bojím sa toho, že raz ma opustíš a ja umriem,“ vyletelo z nej.
„ Nedramatizuj,“ prerušil dlhé ticho Čierny.
„ Mám strach a zmätok v hlave. Potrebujem by? sama.“
„Budeš večera??“
Fialová sa zdvihla.
„ Opúš?am ?a skor, ako sa zničim láskou k Tebe a skôr ako to stihneš spravi? Ty...“zaznela veta spomedzi dverí.
„ Babral som sa s Tou večerou celé popoludnie a Ty ma opustíš?“ nechápal Čierny.
„ Kúpil som Ti zajaca,“ argumentoval zúfalo.
Fialová si balila kufor a Čierny hystericky kričal a kričal aj keď Fialová ?ahala kufor na kolečkách dole schodiskom a aj vtedy, keď nastupovala do taxíka odhodlaná a roztrasená.