*
Cezpolni

Cela moja rodina je zo zapadneho Slovenska. Moji rodicia sa prestahovali do Bratislavy ked som nemala este ani dva roky. Vsetci ludia, s ktorymi som prichadzala do kontaktu, boli Bratislavcania. Az do nejakych patnastich som sa so ziadnym vychodniarom nejak viac nerozpravala. Nemala som vytvoreny ziadny nazor, brala som to tak ze su to ludia ako vsetci ostatni.
Potom som stretla jedneho chlapca z vychodu. Povedal mi: Vsetci bratislavcania si o sebe myslia ze vychodniari im nesiahaju ani po clenky. Ja som mu povedala: Ja si to nemyslim. A on na to: Myslis si to, len chces byt zdvorila tak to nepovies nahlas.
Cely cas sa ku mne spraval, ako keby som si myslela, ze on mi nesiaha ani po clenky. Dlho sa do role obete stavat nemusel; coskoro som si to o nom naozaj zacala mysliet. Prestala som sa s nim stretavat.
Zvlastne je, ze tento scenar sa uz zopakoval viackrat. Sme im dopredu iracionalne nesympaticki, uzatvaraju sa do svojich komunit a ohovaraju nas egoizmus a aroganciu.
A ja osobne nemam chut bojovat proti takym stupidnym predsudkom a nasilu niekoho presviedcat ze som mila a stedra. Tak som egoisticka a arogantna. Mam na to plne pravo. Sami su si na vine.

(zdravim dingy, s ktorou si velmi sadnem. je z vychodu.)



*
Tak mi treba

Ked som bola pred tromi rokmi v tej strasnej diere v New Jersey, mala som cely cas kulturny sok. Raz nas zobral kamarat nasho suseda na veceru. Namiesto toho, aby sme sa bavili, rozpravali sme mu cely cas o tom, v com vsetkom su amici odlisni od europanov. Nakoniec sme skoncili uplne nadute a on bol riadne znechuteny. Viac nas nikam nezobral. My sme boli radi, ze ho mame z krku; taky ulisny americky ignorant!
Ked som odchadzala, povedala som mojej postarsej tucnej ciernej kolegyni, miss Diane, ze uz sa nechcem vratit do USA, pretoze mi nevyhovuju ludia a kultura. A ona sa ma spytala: kolko americanov z Jersey naozaj poznas? Co vies o ich zivotoch? A mne doslo, ze odpoved je nula a nic. Stravila som cely cas tym, ze som s ostatnymi europanmi picovala na americanov.



*
Emigranti-imigranti

V San Franciscu sme si po nejakom case nasli kamaratov roznych farieb, s roznym povodom a narodnostou. Vsimla som si, ze som casom prestala mat potrebu vyhladavat slovakov a cechov a ze si dokazem s ludmi rozumiet aj na zaklade inych veci ako toho, ze sme pred rokmi v nedelu pozeravali rovnake rozpravky.
Pred odchodom sme ako povinnu jazdu navstivili Cafe Prague. Ceska obsluha, ceske pivo, ceske knedlo vepro. Vyhraval Karel Gott a Jiri Schelliger. Miestami som si tam pripadala ako v nejakom absurdnom muzeu. Doma by som do takej krcmy nesla.
Stretli sme tam nejakeho cehuna. Bol to posuk, ale aj tak sme sa s nim bavili, lebo bol cech. Rozpraval nam o tom, ako vasnivo nenavidi americanov, lebo su tucni a arogantni. Ako nenavidi cinanov, lebo ich nechape a este k tomu su aj lakomi. Ako nenavidi ceskych imigrantov, lebo su prizemni a su tu len preto, ze doma nemohli najst pokoj. Bola som rada, ked sme sa ho zbavili. O com sa da rozpravat s clovekom, ktory tam vasnivo nenavidi sam seba?