preco je to zase takto? co som zase spravila???je snad nieco take strasne na tom, ze co sa dialo, ze co pisem? ach jaj, asi zacnem hysteracit, bo ja som proste taka....proste som sprosta a hystericka a panovacna...mam sa stale len ja nad sebou zamyslat, stale sa mam zamyslat nad svojimi skutkami, lebo co ja spravim, je vzdy to najhorsie, za kazdym, lebo ja proste neviem, co je v nejakej zvlastnej tolerancii...neviem preco niekomu vadi nieco take, neviem, preco ma takto sudi...
ako raz davno napisali "mudri ludia": podla seba sudim teba....
to akoze ked on pise sprostosti zenskym, ked on sa "hra" na fajku, ked sa sprava ako male decko je stale ospravedlnitelne...ale ja som zase spravila neodpustitelnu vec....
clovek sa rozhodne posledny den venovat tomu, koho miluje...snazi sa spravit nieco, co ho bude hriat pri srdci a vdak je taky, ze sa tu niekto tvari, ako keby som zjedla poslednu cokoladu zhulenemu cloveku... proste nieco hrozne neodpustitelne, nieco co sa nestava ani v tych najhorsich snoch... proste niekto je zrazu hrozne urazeny a ja s tym nicnemozem narobit, pretoze som tomu na vine a proste mi len ostava cakat, kedy sa ten nadclovek nado mnou zase zlutuje...
proste zase mozem ist domov a bat sa toho, co sa bude diat... strasne krasny pocit ist prec od nahnevanej osoby... namiesto toho, aby mi venoval objatia, ktore mi stale chybaju, ked som od neho prec, aby mi venoval bozky, pretoze tie mi hovoria vsetko o jeho srdci, aby mi dal trosku zo seba, aby vedel, ze som tu pri nom stale, tak namiesto toho, tu mam niekoho, co sa tvari ako keby som sa mala teraz poskladat na 15 mensich katiek a cela sa triast vo svojej podstate, lebo som taky (s)prosty clovek, ze nedokaze pochopit vyssie levely, nedokaze, pretoze niekto je viac ako ...
obeta je neznamy pojem....ved to je uz len to, ze ma tu teraz musi trpiet...aky chudacik...ake strasne...myslim, ze sa z toho asi ....

















preco mi to robi, stale dookola? preco nedokaze pochopit zakladne veci, ze nikto sa mu nesnazi ublizovat...ze sam sebe ublizuje, ked si nahovara kopec veci, ktore nemozu byt nikdy pravdou, lebo ta uz je davno vypovedana a znama.... tak preco sa tak sprava?

nikdy nepochopim

zmeni sa to niekedy? budem mat pravo sa "kontaktovat" s ludmi bez nejakej cenzury? budem niekedy akceptovana ako bytost, co tiez ma akusi potrebu si hladat blizkych ludi vokol seba, aby uz nikdy na tomto poondiatom svete neostala sama opustena, aby sa uz nikdy nestalo, ze vsetko, co kedy mala, sa nachadza tak daleko a pre nu sa nenajde nic, co by stalo za to... cely zivot sa jej zruti mihnutim oka a skonci ako keby sa nic nedialo...pretoze je proste taka doba, pretoze sa to proste muselo stat...

dokazeme sa my niekedy pochopit a neublizovat si? dokazeme sa spolu rozpravat bez predsudkov a skrytych zmyslov nasho myslenia???


kedy uz konecne pochopi, ze v mojom zivote je jediny a nenahraditelny...
alebo sa sprava preto tak, lebo vie, ze ma tuto poziciu? pretoze si je prilis mojim spravanim sebaisty a moze si dovolit cokolvek? preco sa tvari ako najurazenejsi clovek na svete...ved ja som nic zleho nespravila...NIC!!!!