Kratke recenzie albumov vsetkych Superstar zo serveru Slovak Telecomu
(Rado Ondrejicek)

Ľudia tlačiaci na Slovensku hudbu do regálov sa veľmi radi oháňajú predajnos?ou a komerčnými úspechmi všakovakých zvrhlostí ako dôvodmi pre ich existenciu. „Platiaci divák / poslucháč sa nemýli“ je mantrou celého biznisu. A tak tu máme Senzusy, Elány a ďalšie subjekty, kde už nikto nehovorí o hudbe, či nebodaj umení. Hovorí sa o komerčnom úspechu daného produktu. Nuž, keď produkt, nech sa s ním ako s produktom zaobchádza. Koľko času potrebujete v hypermarkete, aby ste zhodnotili kvalitu protektorovanej zimnej pneumatiky alebo kusu hovädzej panenky? Presne toľko, koľko potrebujete na zhodnotenie ľubovoľného iného tovaru. Trebárs takého, ktorý sa predáva v sekcii Hudba. Prídete k stojanu, dáte slúchadlá, preskáčete skladby a do troch minút viete, či ste cieľová skupina. Hodnotenie hudby, čo práve v hypermarkete našla svoje prirodzené prostredie. Toľko pracovná metóda novej rubriky nazvanej Hyperhudba. Dnes s prvou čas?ou hudobných produktov najproduktovatejších – finalisti prvej série Superstar a ich autentické, úprimné, prínosné a predovšetkým dobre sa predávajúce albumy.

Katka Koščová – Ešte sa nepoznáme
Zvuk zvučí, gitary ladia, texty občas ani banálne nie sú – a predsa je to nuda ako prasa. Kde nie sú skutočné pesničky, ani rádiový dramaturg neberie. Relatívne je Koščovej album dobrý na pomery vlny Superstar, ale túto pozíciu mu skôr dáva úbohos? zvyšku než vlastná kvalita. Ale ak to kúpite decku, neohrozíte jeho duševný vývoj. Akurát sa môže sta?, že sa od nudy začne poctivo venova? drogám. (Oproti uznávaniu slovenských Superstar vôbec nie zlá alternatíva.) Je tu však istá nádej, že keď Koščová nahrá druhý album, na ktorý bude ma? dostatok času a vlastného názoru, pár dobrých pesničiek by mohla zo seba vyda?.

Tomáš Bezdeda – Obyčajné slová
Aj tie tri minúty v hypermarkete boli na mňa priveľa. Tomáš môže by? fasa skromný chalan a adolescentná hviezda nejedného firemného večierka, ale v hudbe je to ?ažká bieda. Jedna z naj?ažších. Demá Metalindy zo začiatku 90. rokov sú oproti tomuto plné nápadov. Bezdedov album je proste zlý po každej stránke a osobne neverím, že by sa s tým dalo niečo urobi? v dohľadnej budúcnosti. Takýchto Bezdedov bez zvláštneho talentu máme plné garáže, vidlami by sa dali nabera?. Zatvára? ich do štúdia je trestom pre všetky zúčastnené strany.

Zdenka Predná – Sunny Day
Chá! Slovensko našlo jednookú medzi slepými a tá je kráľovnou. Ďaleko najzaujímavejšie počúvanie spomedzi všetkých vydaných albumov. Toto je niečo, za čo sa hanbi? nemusíme. Silné pesničky, pochopiteľne, chýbajú, ale zvuk je osviežujúci a ani to nie je až taká nuda ako Koščová, ktorej sa tiež dostalo rovnakej producentskej starostlivosti. Netuším, či by som to zvládol celé, alebo dokonca viackrát, ale pochvalu si to zaslúži.

Miro Jaroš – Exoterika
Škoda, že Fun Radio už je viac rádio ako fun. Kedysi pesničky podobné Jarošovým s prehľadom vyhrávali hitparádu Top Fun Fuj. Dnes ich to isté rádio dáva v rotáciách a nikto sa tam nad tým nepozastavuje. Ak by niekto založil politickú stranu s jediným bodom programu – zakáza? tento album, budem ho na jeseň voli?. Ak chce Irán vymaza? Izrael z mapy práve kvôli Jarošovi, nie som proti. Možno by pomohlo, keby sa Exoterika predávala v sekcii zábavných nahrávok, hneď vedľa Crazy Froga a šimpanzov prdiacich Jingle Bells. Mimoriadne smiešne cédečko, akurát tie slzy pri tom smiechu vám rozmažú mejkap.

Robo Mikla – Nedokončená
Veľmi príznačný názov albumu. Napríklad tá kapela, čo tam hrá, na dokončenie zúfalo potrebuje speváka, textára a dáke nápady. Predstavte si Daniela Landu skríženého so štandardným ožranom, čo pred výčapmi zvyknú vykrikova? bizarné životné pravdy nezávisle od toho, či im kúpite ďalšie pivo. Z výsledku odstráňte všetky náznaky nejakého talentu a máte falošne revúceho Miklu aj s tetovačkami a večne krvavým piercingom. Ja sa vlastne ani nedivím, že ho každú chvíľu niekto zbije. Jedinou útechou je, že o ňom v súvislosti s hudbou počujeme pravdepodobne naposledy.

Zlatá žila v hrdle a zvyšné superstar
(Rado Ondrejicek)

Minule som sľúbil zvyšných finalistov Superstar a ich debutové albumy. Spôsob recenzovania sa nezmenil. Vyberieme si ľubovoľný hypermarket, cez horúcu zónu zamierime popri výpredaji vianočných kolekcií k stojanom s cédečkami. Nasadíme slúchadlá a hodnotíme produkty točiace sa v presklených okienkach, zatiaľ čo ostatní záujemcovia stoja v rade, aby aj oni ochutnali z tej božskej manny vyprodukovanej najlepšou, najsledovanejšou a najvlajkovejšou reláciou, akou sa Slovenská televízia vo svojej záhradke, kúsok od rybníčka, naparuje. Vydavateľstvá sa tešia, produkty idú na odbyt, cash flow, že by to Bank of England vedelo položi? a hudby plné regály. Najmenej otravný vyhráva.

Martina Schindlerová – Patríme k sebe
Martina je úžasným dôkazom toho, že ľudský hlas nie je nič viac ako iné hudobné nástroje. Ak dáte Mikeovi Tysonovi stradivárky, pravdepodobne ich zje, ale hudby s nimi veľa nenarobí. Detto Martina. Jej hlas dobre znie, dobre ladí, ale prosím vás, tie pesničky sú za trest. Ak raz niekto nespozná, že spieva príšerné sračky, môže ma? v hrdle zlata koľko chce, aj celú zlatú žilu, ale hudba z toho nikdy nebude. Spojenie s producentom Luneticu je najväčšie faux pas od čias návratu Evy Mázikovej na obrazovky. A na konci je tam coververzia Sinatrovej My Way. Frankie Boy, keby si žil, tvoji kamaráti z talianskej štvrte ich oboch prinútia si navzájom postŕha? nechty.

Peter Kotuľa – Poď som mnou
Normálne som si chvíľu myslel, že som v skrytej kamere. Akože v hypermarkete vložia namiesto albumu finalistu Superstar do počúvacieho stojana zvukovú stopu zo stužkovej Berca Balogha a nakrúcajú ľudí, ako budú reagova?. Ale nie! Tento krutý žart je realita. Najväčšiu rados? z Kotuľu musí ma? Miro Jaroš, pretože jeho vlastný album tým pádom získava dôstojného súpera v boji o najväčšiu kravinu, akej bol kedy priradený čiarový kód.

Martin Kelecsény – Ten čas príde
Pavol Habera našiel Pavla Haberu, akurát tento nový má z marketingového hľadiska oveľa horšie meno, ale zato nezačína kariéru s vlasmi po členky a chlpmi trčiacimi cez biele tielko. Inak však nudný pop-rock, presne haberovského štýlu, dokonca aj s občasným náznakom hitu. Sympatické na tom sú jednoduché melódie, ale naš?astie pre túto drsňácku rubriku, príšerné aranžmány ich spoľahlivo prekrývajú. Ozaj – a v ôsmej pesničke vykradol beat z At The River od Groove Armady. Keby stál v tej chvíli vedľa mňa, dostal by facku.

Samo Tomeček – Mladý & Drzý
Aj keby som vopred nevedel, že Samka pod svoje producentské krídla vzal sám veľký Ivan Tásler, prišiel by som na to po pol minúte. Ivan vyprázdnil šuflíčky a poďho zo Sama robi? rockera, rebela, rozorvanú dušu a značkového drsňáka, čo zásadne nepoužíva toaletný papier. Ale! Táslerovi nemožno uprie?, že vie písa? extrémne jednoducho a že pre Sama ako jedného z mála finalistov veľmi dobre a jasne vymedzil jeho cieľovú skupinu. Ja sa nebojím tvrdi?, že tento chalanisko môže vytiahnu? hit, ktorý sa bude ľuďom reálne páči? a ešte si aj nakoniec povedia, že viac takých Tomečkov Slovensku treba. Ak sa bavíme o produktoch, tento je z tých lepších. Škoda, že videoklipová prezentácia a celková štylizácia je neprirodzená, nemastná a neslaná, nuž jedným slovom – zubatá.

Peter Konček – My soul
Hey! Yo! Mothafucking nigga on the track! Po sídliskovom hip-hope sídliskové r’n‘b. Súbor podpolianskych tancov z Bronxu šuviks! Text úvodnej pesničky ma prinútil pridrbane sa škeri? na pol Tesca, rozhodne odporúčam. Ale aby som bol úprimný, hudobne to znie veľmi moderne, MTV Licks style, škoda, že ten Konček do toho stále čosi mrmle. Rózsove zbytočne artistné basové linky síce usvedčujú lokálny pôvod celej produkcie, ale v celkovom hodnotení všetkých superstarov pre mňa číslo tri. Ako inštrumentálky hádam aj o priečku vyššie.

Petra Humeňanská – zatiaľ bez albumu
V celkovom hodnotení je tento nevydaný album jednoznačne číslom dva spomedzi všetkých Superstars, hneď za ví?aznou Zdenkou Prednou. Ticho, ktoré okolo seba Humeňanská šíri svojou kvalitou, hravo preští nezmyslený hluk šírený ostatnými deviatimi finalistami. Ak sa jej podarí udrža? si nastúpený trend, a to iste nebude ľahké, môže si svojou skromnou nečinnos?ou udrža? pekné a sľubné druhé miesto ešte veľmi dlho. Len tak ďalej, Petra, tí, čo v sú?aži postúpili ďalej, ti môžu závidie?. A to už nehovorím o ideálnom pomere cena / výkon.

zdroj: via e-mail / www.station.sk