"Nemam rada basne...mam rada basnicky..." Fialova preruší pravidelný rytmus tichého stonania.
"Ty si cvok. A posuň sa trochu, lebo si zacneš bucha? hlavu o radiator."Ozval sa trochu priotravene Čierny.
"Keď mňa už ten sex ani tak nebaví...Nemožeme si radšej čita? poeziu...alebo...alebo..."
"Skončila si? Ja som už skončil tiež a Ty si si to ani nevšimla." Čierny sa postavil z rozhádzanej postele a začal sa rýchlo oblieka?. Nemotorne si na?ahoval nohavice a popri tom balansoval na matraci až takmer spadol.
"Neviem, čo sa mohlo sta?, že si tak ochladla.."mrmlal si Čierny popod nos.
Fialová sa ani nepohohla, nehybne hladela do pomalovaného plafóna. Vyzerala, že sa už už rozplače. Pomaly si sadla, pustila starý gramofón a spievajuc si začala hľada? rozhadzané šaty medzi perinamy tvariac sa kamenne ako robot.
"Daš si aj Ty čaj?" spýtal sa na prvy pohľad celkom pokojne Čierny stojaci medzi dverami izby a kuchyne, no Fialová vedela, že takto sa snaží skry? rozpaky, boles? a sklamanie.
Fialová neodpovedala. V hlave jej výrili slová, vety známe, vzdialené a blízke a nereálne: Som tvoja a nikomu ma nedáš, však, však!! A plno smiechu, kopy smiechu...
"...ach prepač zamyslela som sa. Máme mätový?"prehovorila Fialová. Stojac pri stole v letnych bielych šatach vyzerala ako z ineho sveta. Taká zlomená a krehká.
Čierny by ju už už objal a vtedy zarezonovala v hlave veta:..nemam rada basne...
"Prepač ale na budúce si radšej vyhonim ozval sa Čierny rázne."
Fialová sa rozplakala.
"Nemožem sa na Teba pozera?" prehovoril po chvíli ticha Čierny, "idem si zahra?, potrebujem kľud od Teba...
"Kedy sa vrátiš?" spýtala sa Fialova prhltajúc slzy.
"Večer je dobra akcia v Dune uvidíme sa tam"