rozprávam sa sám so sebou
už dlho - občas
keď chcem niečo niekomu poveda?, ale nedokážem to
no nemyslím si, že mi hrabe
akurát to robím nahlas, aj s gestami akoby som hral divadlo.. pre nikoho
asi to poznáš
tá smiešna spútanos? (programovacieho) jazyka, v ktorej sa cez deň pohybujeme
tak teda postavy, ktorým prezdradíme všetko;
a ony žijú - občas sa do nich trafia aj naozajstní ľudia
radšej žijú
radšej sa do nich trafia aj naozajstní ľudia
svet nie je ideálny a my nemôžme ži? vo svojich predstavách; my veľmi chceme ma? svet podľa svojich predstáv;
chceme ma?, zažíva?, vlastni?, užíva?, viac, pokiaľ telo dovolí
jediné ohraničenie
až za ním je terra incognita (inak máme mozno vsetko)