O tom ako sa Rarach Chvost uzasnu spravu dozvedel, lesom
uhanal, a o tom, ako to nakoniec cele dopadlo

"Kiez mas kozusok naveky hunaty!" kricali na Raraska svorne
vsetci susedia ked bezal, 'ba priam uhanal ozlomkrky Dubovym Lesom.
"Bodaj by Vam chvost nikdy nezacal pelichat, bratia moji" krical na
nich Rarasek co mu pluca stacili a usmieval sa popod svoje cierne
fuzy.

Este pred chvilou sedel v svojom pelechu, pofajcieval javorove
listie, labky namocene v drevenom lavoriku, uvazujuc o nastavajucej
zime - veru prituhlo za posledny tyzden, nebude to lahke, hlavne
postarat sa o malickeho - ked tu zrazu ten lapaj Bert Vseved z dubu
odvedla zacal buchat na jeho masivne, cecinou oramovane dvere.
Nebolo Raraskovi viac treba, hned vedel kolko bije. Ten sviniar
Bert vzdy vedel vsetko ako prvy, dokonca sa povravalo ze ma kontakty
medzi datlami a aby toho nebolo malo, tak aj medzi sovami (aby
nahodou nieco neuniklo jeho pozornosti v noci). Avsak Bert bol v
podstate dobrak, vzdy nosil dobre spravy a tak necudo ze Rarasok
hned vyskocil von z lavora, ten sa vylial a z jeho cerstvo udupanej
podlahy spravil hotovy Woodstock, rychlo skontroloval svoj kozusok
ci nahodou na nom nema ziadnu skvrnku - na kozusku si naozaj zakladal,
kolko slecien odpadavalo ked zbadali tu hunatost, kolko vevericiakov
pukalo zavistou ked sa len tak prechadzal Lesom pocas dlhych letnych
dni.

Avsak aj kozusok nebol v tento moment az taky dolezity. Jemu,
Rarachovi Chvostovi III. (mimochodom, bol to jediny vnuk slavneho
Raracha Chvosta I. ktory pred deviatimi rokmi vyhnal z Duboveho Lesa
tu skreckovsku haved) sa dnes narodil prvorodeny syn. Dcera v rodine
Chvostovcov neprichadzala v uvahu,trpeli totiz vrodenou dedicnou chorobou
v odbornych kruhoch nazyvanych aj "synovatost" alebo po novom "synizmus".
To vsak vobec nebolo naskodu, clovek aspon nemusel byt v strese z toho
ci da mladej hned po porode "nastavit" usi, ci jej da skratit chvost a
podobne hovadiny na ktorych si tie nie-vzdy-az-take-nezne-stvorenia
zakladali. Clovek nemusel travit dni a noci rozmyslanim nad tym, ake meno
tomu vevericiacikovi (Rarasek uz sa nevedel dockat kedy uvidi tie
roztomile male labky, tie hunate pacicky chytajuce vsetko v snahe
pochopit a zazit vsetko co len nieco ako zivot poskytuje) da, ked to
bude dcera, mohol sa naplno sustredovat vymyslanim muzskeho mena.

Dlho predlho Rarasek uvazoval ake meno synovi da, co by bolo
vhodne a co nie. Dlho predlho rozoberal,analyzoval, myslel, kontemploval,
meditoval, vela prebdenych noci za posledny mesiac prezil, no nakoniec,
ako blesk z cisteho neba to prislo,bolo to ako osvietenie sv.Veverku
na ceste do Kozusinu, sa mu v mysli zjavilo to meno. Ano,nebolo uz viac
pochyb,syn sa bude volat Rarach Chvost IV.

Rarach Chvost IV. Akyze len budes syn moj? Kozuch po otcovi
a vasen a smiech po matke, to by teda bolo! Nebolo by ti rovneho v
celom Dubovom Lese, nik by sa neodvazil vstupit ti do cesty. Teda
pravdaze okrem tych najkrajsich Veveric, tie by ti krizili cestu kazdy
den a kazdu noc.

"Chichi" pri tych myslienkach sa nedalo nespomenut na davno zasle
casy ked si naivne myslel ze zmeni Les, ked nejednu bukvicu za vecer vypil
(castokrat to aj prehnal, ale o takych veciach sa v takychto poviedkach
nepise) a nejednu samicku kozuchom na svoje loze privabil; sa mu sibalsky,
mozno az troska perverzny usmev dral na pery. Rarach Chvost IV., este
obehnem tamten javor, prederiem sa cez to malincie, a tam, medzi
korenmi starej Borovice lezi Vevernica kde sa sestricky ("Ta najmladsia
ma bozsky chvost"pomyslel si ale hned si aj labkou dal poriadne pozaucho
za take vulgarne skreckoviny) staraju o tvoju prenadhernu "malickost".

Dvere sa otvaraju. Prve poschodie - veverky obycajne. Druhe
poschodie - veverky obycajne. Tretie poschodie - veverky obycajne. Vsade
same veverky a zevraj obycajne, az na to ze jednej chybala prava labka,
druha bola v pokrociom stadiu labkytidy a ta tretia, tak ta bola uplne
obycajna, proste uplne obycajna veverka obycajna. Ale Rarasek uz nufacikom
vetril vo vzduchu novy zivot, jeho krv, dalsi uspesny vevericiak s prekrasnym
lesklym ciernym kozuskom.Este pat krokov. Styri. Tri. Dva. Skok.Dvere.

Nonsalantne otvoril dvere a tam, v naruci jeho milovanej
Veverindy lezal jeho prvorodeny syn. "Sv.Veverka nas ochranuj, ved
to je obycajny Risko!!" stihol este skriknut potom co uvidel to
rysave cudo-judo v naruci teraz uz nie tak milovanej Veverindy, a
potom uz ho pohltila temnota vevericieho nevedomia.