Kráčala som tou istou ulicou už niekoľký krát s pocitom ,že naposledy to bude práve teraz.V hlave myšlienky ,osoby zo scenármi v rukách ,kroré si nosím sebou.Divadlo ,ktoré sa odohráva len pre režiséra ,ktorým ste vy sám.Obyčajne je to 50 na 50.Situacie sa deju buď ako si ich vymyslím či vypredvídam alebo sú práve tým momentom prekvapenia ,keď si poviem všetko je možne a toto by ma ani vo sne nenapadlo.Čo všetko sa ešte stane.Prečo sa toho toľko opakuje ,mne aj tebe.Nemôže to by? stále to iste.Každá hra sa raz skonči a začne iná ,alebo bude koniec na vždy.
A teraz som si sebe pozrela do duše cez svoje oči a zľakla som sa ,lebo je tam džungla s takým tým pohyblivým mostom z dreva a lán.Na druhej strane vidím do iných očí a tam sa vidím aj na tú diaľku toho mosta čo je medzi nami.Nie je nič krajšie ako sa tak vidie? ,cíti? seba cez teba cez oči aj cez vesmír cez mosty i cez svety.Dos?.
S niekym si už nemám čo poveda? a s inými naopak.Niekedy čo si nevymyslím to nemám.Mám rada rozvité súvetia ,krátke vety i ticho.Tiež električku číslo štyri a trolejbus 202.Som si zvykla na veľa vecí čo mi v podstate vadia.Aj sebe si vadím často ,ale je to lepšie takto akoby mi vadili často ostatní.
Minule som v napustenej vani monotonne levitola ,ponárala sa pod vodu ,v pľúcach som mala čo najviac kýsliku.Pomaly sa pod tou vodou uvolňoval ,tvorili sa bublinky a mne sa premietaly krátke filmy z detstva ,keď som bola malá a robila to čo teraz robím ale v túto chvíľu bez stopiek ,bez vodnej pištole.To ako som sa kúpavala zo sestrou.Cítila som vôňu vtedajšieho shauma kondicionéru čo voňal kamilkovo.Potom znova nad hladinu ,lapa? po dychu.Aké by to bolo necha? preniknú? vodu cez nosné dierky a zaplavi? pľúca.Na toto som myslela aj vtedy ako malá devä?ročná a možno aj menejročná.Čo nevyskúšam to nezažijem.Čo ma nezabije teraz ,zabije ma neskôr.