pred vstupom na kyberiu musím vždy zhltnúť pilulku xanaxu, to aby moje útroby nezačali vibrovať a moje hlasivky nemuseli samovoľne spievať hysterické "la la la". v reálnom živote nepoznám ani jedného kyberčana alebo kyberčanku. poznám ale hrdzavé vagóny vlakov naplnené čiernym uhlím a benzínové stanice osamotene stojace v januárovom mraze, odrezané od ostatných staníc, neschopné nadviazať s nimi kontakt. o hlbších vzťahoch ani nehovoriac

poznám tiež chlapíkov, ktorí by mi boli schopní vybaviť handry lacoste za tretinovú cenu, keby som chcel. a v lete by ma zobrali na ibizu do stanu niektorého zo slávnych dídžejov, keby som chcel. jebať ich! bodaj by som sa raz dočkal dňa, keď ibiza klesne na dno mora! a spolu s ňou všetci dídžeji a podpultový predajcovia klubových lístkov so svojimi celebritami a plážovými štetkami. a všetky pilulky extázy, ktoré sa dovtedy nerozpustia vo vode, zhltnú slede. na vianoce som dostal revolver, ktorý schovávam pod posteľou a tretina obyvateľstva botswany trpí vírusom HIV

ale hlavne, že sme šťastní. poznám krčmy, kde majú lacné pivo a podniky, kde sa dajú zbaliť nejaké tie pipenky. poznám honorárneho konzula veľkej británie. ale mäso nejem. stojím v mraze, s cigaretou v ruke, ako osamelá benzínová stanica. občas si lakujem nechty

mám taký pocit, že sa tu všetci so všetkými poznajú. mám taký pocit, že tu už všetko odznelo. a mám taký pocit, že som všetko prepásol. dávnejšie som mával tento pocit, keď som vynechal niekoľko dní v škole, alebo keď som nešiel s ostatnými do školy v prírode, alebo keď ma moji rodičia prinútili ísť na kurz gitary. dávnejšie som tiež zbieral nálepky z banánov. dnes sa skúšam pozbierať zo zeme

posledné roky som strávil v nesprávnom prostredí, s nesprávnymi ľuďmi, s neschopnosťou správať sa úprimne a neschopnosťou utiecť. neplnohodnotný život a plesnivý lekvár. žiť úprimne znamená žiť s vedomím nezmyselnosti bytia. a podobné pseudointelektuálske nezmysly. radšej si idem do parndorfu kúpiť nejaké šťýlové handry. na kyberii sú samí týpci