Ema :-) alebo Ako som sa stal tatom. :: Remember, remember, the velvet November

Po vcerajsej noci sa moj zivot dost radikalne zmeni. Po mesiacoch cakania som
sa stal stastnym tatom krasnej baby menom Ema.

Velmi sme sa na babo tesili, kedze priebeh tehotenstva nenaznacoval ziadne problemy,
boli sme tomu len radi. Dietatku sa dario pod maminkinym srdcom, rastlo ako z
vody. Termin porodu nam stanovili na 13. januara 2006. Pocas poslednych mesiacov
tehotenstva sme zvazovali porodnicu v ktorej pride na svet nas potomok. Do uvahy
prichadzala Antolska aebo Kramare. Rozhodli sme sa nakoniec, aj na zakade odporucani
znamych, rodit na bratislavskych kramaroch. Zvolili sme to do istej miery aj preto,
lebo je to najblizsia porodnica od mestecka kde byvame. V pripade ze by sa vyskytli
nejake komplikacie, nebol problem sa behom 10 - 15 minut dostavit na urgentny
prijem. V tyzdni pred terminom sme obaja absolvovali skolenie pre oteckov pri
porode. Na toto cele som sa najviac tesil. Fajn teta psychologicka podorobne opisala
ako to cele bude prebiehat, co mame robit az to pride. Neskor sme si dohodli prehliadku
priestorov porodnice, sestricka ktora viedla cvicenia pre tehotne maminy nam objasnila
detaily, vysvetlila kde budeme rodit, kde sa vazi babo a kde bude babo prvu noc
spinkat alebo kde ho najdeme v pripade ze mamina mat problemy.

V tyzdni pred stanovenym dnom porodu som trpol, hoci sa nic nedialo a ani nenasvedcovalo
tomu ze by malo babo prist na svet prave v stanoveny den. Presli dva, tri dni
od terminu, tak sme sli na standartnu prehliadky lekarovi no a ten nam odporucil,
ze ak sa babo neohlasi na svet do 6 - 7 dni po termine, musi ist buduca mamina
do porodnice a cakat kedy to pride. Buducu maminu to dost rozlutostilo, do nemocnice
velmi nechcela, lebo by musela byt mimo mna, sama, a este naviaac, nikdy v zivote
predtym nebola v nemocnici. Celu cestu domov mi plakala v aute, este ze ma panboh
obdaril konskou davkou trpezlivosti a sucitu, vsetko sme si vyrozpravali a na
vecer uz bolo vsetko v poriadku. Dietatku asi velmi nechcelo na svet.

Ked
som priniesol maminu tyzden po termine na prijem do nemocnice, pri beznych vysetreniach
lekar zistil ze gynekologicka, ktora sa starala pocas mesiacov tehotenstva o moju
polovicku, stanovia nepresny datum terminu. Stava sa. Novy termin nam dali o cosi
neskorsi, na 22. januara. Ubytovali ju na oddeleni pre rizokove tehotenstva. Citila
sa tam trocha nesvoja, ale kedze inde asi nebolo miesto, tak ju supli tam.

Moja polovicka tazsie znasala pobyt v nemocnici, iste, prvu noc preplakala, preesemeskovala.
Asi celkove prostredie a vypetie z poslednich dni sa postarali o prve ranne kontrakcie
ktore prisli 21. januara rano. Prve kontrakcie, najprv slabe, v 8 - 10 minutovych
intervaloch, este neboli az take bolestive, ale moju polovicku pre istotu "prevelili"
z oddelenia rizikovej gravidity na cakatelsku izbu v porodnici. Hned ako som sa
dozvedel ze uz zacala prva faza porodu a moja polovicka sa ocitla na cakacke,
tak som okolo obeda vyrazil do porodnice za polovickou. Sestra mi po mojom prichode
povedala ze dnu za nou nemozem, ze maju plno cakajucich mamiciek, ze aj ja mam
cakat. Moja polovicka ma zbadala vo dverach stiskajuc si brucho len povedaja,
dostala som akurat klistir, uz musim ist, chcem aby si tu bol so mnou! Sestra
cosi odvrkla ze musite cakat, zabuchla mi dvere a tak com si teda sadol a cakal.
Medzicasom som niekolko krat volal polovicke co sa deje, dozvedel som sa ze sa
asi polovica mamiciek rozhodlo rodit. Spomenul som si, ze jedna moja znama mi
par dni pred terminom hovorila: "Len pockaj, uvidis ze len co sa trocha zmeni
pocasie, vsetky buduce mamy - cakatelky zacnu rodit." Mala asii aj pravdu
:) Den predtym mrzlo a ozaj len co v toto sobotne rano vyskocilo slnko spoza kopcov,
nastal odmak a vonku stupla teplota z minusovych hodnot na plusove :) a ohlasili
sa nam prve kontrakcie. Asi po dvojhodinovom cakani mi sluzbukonajuca sestra povedala
ze porod poredpokladaju okolo polnoci, ze "branka nie je este dostatocne
otvorena". Nebudem vysvetlovat co to znamena, na poziadanie mozem, pripadne
sa spytajte id. Yossarian-a, on tento termin urcite bude poznat. Znamenalo to
navrat domov, a cakanie na telefonat z nemocnice ked sa uvolni miestnost pre moju
polovicku cakatelku. Snazil som sa nieco robit, ale na nic som sa nevedel sustredit,
pri myslienke ze nemozem byt v tychto chvilach s polovickou. Za tie necele styri
hodiny cakania doma mi od nej prichadzali esemesky, od staznosti na sestricky
az po informacie o tom ake caste kontrakcie ma a kto uz porodil a kto este caka
:) aspon som mal prehlad co sa s polovickou aktualne deje. KOnecne okolo siestej
vecer prisiel teefonat od buducej mamy ze sa uvonila cakacia izba, tak som sadol
do auta a porusujuc vsetky mne zname dopravne predpisy som sa ruti do nemocnice.
Od sestry som dosta kucik od miestnosti pre oteckov a celkom vkusny zeleny oblek
s napisom porodnica kramare a slo sa na vec. Kontrakcie mala uz kazdych 5 minut,
nuz tak som sa pustil do prace ;) Tak sme chodili po chodbe, s infuziou s glukozou,
na stojanceku cez ktoru dostavala moja bolestou vysilena polovicka trocha posilnenia.
Neviem si doteraz predstavit ako ju to muselo boliet pri tych kontrakciach, ale
na to by mi asi musel odpovedat lekar... cely den nepit ani nejest, skrucat sa
v bolestiach ktore sa s namahou este ako tak daju predychat. Stale som si hovoril,
klud, s chadnou hlavou sa to vsetko riesi lepsie. Okolo osmej hodiny nas zavolali
na izbu, kvoli monitoru, tak som prvy raz videl ako casto su kontrakcie, po 15
minutovom monitore nasledovalo vysetrenie. Boli sme otvoreny na 6 - 7 cm, co bolo
este malo, takze zasa spat na izbu, chodit, sediet a poskakovat na lopte, predychavat
kontrakcie. Obcasna tepla sprcha priniesla apon na chvilu ulavu od bolesti. Okolo
pol jedenastej uz boli kontrakcie dost silne, moja polovicka uz nevladala sama
stat na nohach, tak som ju na izbe na chvilu ulozi do postele, a siel sa poradit
zo sestrou. Nasedoval na sale monitor, potom vysetrenie. Bola uz otvorena na 8
- 9 cm, sestra preto usudila ze aby sme sa uz netrapili ze jej trosku pomozeme.
Sli sme si dat upokojujucu sprchu, prisla tam za nami sestricka a pichla mojej
polovicke stiplavu injekciu, teda to viem zo slov mojej polovicky ktora to okomentovala,
"Jezis, stipe to jak slak!" Okolo tristvrte na jedenast sme uz boi na
sale, pripojii sme sa na monitor, polovicka dostala infuziu pretoze jej dochadzali
sily z castych kontrakcii. Ostala uz lezat, spou sledujuc monitor z ktoreho sme
poculi ako babu busi srdiecko, predychavajuc coraz silnejsie kontrakcie. Otierajuc
tvar vlhkym uterakom, sme spolu predychavali kontrakcie, jedna silnejsia od druhej.
Okolo stvrt na dvanast zacali silnejsie stahy nutiace moju polovicku tlacit, prikazal
som jej aby sa o to ani nepokusala, inak by sa mohla potrhat. Tlak predychavala
a tak som zavolal som sestru na kontrolu. Pozrela pod plachtu a zvolala Jeeej
to ma ale vlaskov! to bude tusim chalan! A o pat minut pol dvanastej, po hodinach
cakania, som pocul vytuzenu vetu: "Rodime!" Behom chvilky sa sala zmenila,
pribehol lekar, este jedna pomocna sestra. S druhou sestrou sme medzicasom pripravili
buducu maminu na porod, nastavili sme ju do spravnej polohy a slo sa na vec. Len
co lekar zavelil tlacte, vari na tri ci styri kontrakcie a silne zatlacenia sa
dostalo babo na svet. Cele to trvalo vari 5 - 6 minut. Mame babu! emu, zvolal
som a pobozkal som maminu na celo. Sestra s jednou asistentkou ma vzali ze tato
podme, ideme ucistit a odvazit babo. Vaha 3960 gramov, 51 vyska :) reval som ako
male decko. nieco neuveritelne. Chvilu som sa este spamataval, sestricka sa ma
pre istotu opytala, nechcete odpadnut? Ale kdeze, ja som iba stastim cely bez
seba :) Medzicasom dali maminu na sale doporiadku. Prisla druha pomocna sestra
a skonstatovala ze dnes to bol vari najbezproblemovejsi porod a cudovala sa ze
prvorodicka porodila sa tak kratku chvilu bez nastrihu a vlastnou silou. Museli
jej potom pomoct iba s placentou a zosit par drobnych trhancov ktore vznikli pri
vytlacani dietatka. 30 minut po porode uz babetko prikladali mamine k prsniku
na prve pokusne kojenie.

Davam
klobuk dolu nad ich profesionalnym pristupom, zvladli sme to vsetci na jednotku.
Urcite vsetko nebolo uplne ideanle, dotklo sa ma spravanie jednej zo sestier -
bolo drze, vkuse na mna ziapala, stale sa jej nieco nepacilo a tesne pred zacatim
porodu si pokojne sedela na izbe pre sestry a smskovala si teletextu s nejakym
idiotom. Chapem ze mozmno mala dlhu sluzbu ale to jej nendavalo pravo sa spravat
ku mne. Ostatne sestry boli chapave a dobre sa s nimi spolupracovalo. Miesto monitorovania
pacienta sa venovala uple inej, cinnosti. Nerad, ale musel som zvysit hlas, potom
sa neochotne pozbierala a sla vsetko skontrolovat. I napriek tomu, vsetkym zucastnenym
sestram i lekarovi-porodnikovi vsetka cest.