milujem kombinácu zelenej a čiernej. nepoznám vás, ale mám vás rád. prv zadefinujme pojem "mať rád". a potom odseknime kaprovi hlavu

tak sa tu teda vítam. vitajte kedilek! ďakujem za privítanie, môžem si sadnúťť samozrejme. cíťte sa ako doma. cítim najmä b-molové mrnčanie v mojich útrobách a 20 rokov samoty. občas ma rozbolí brucho pri západe slnka

neviem ako som sa sem dostal. ale na druhej strane, častokrát sa prichytím pritom, ako blúdim tmavými ulicami, medzi ošarpanými fasádami činžiakov a plechovými plotmi, ktoré škrípu v jemných závanoch chladného vetra. a mám rád marcipán. dokonca som bol jedným z hlavných aktérov veľkej marcipánovej lúpeže v bejrúte roku 1996, na ktorej som sa spolupodieľal ako návodca. trestné stíhanie bolo po desiatich rokoch premlčané

tak som teda tu. a rád sa nechám ponúknuť bacardim. nepoznám vás, pritom vás všetkých poznám. ste so mnou v meste, ste so mnou v kine, ste so mnou na koncerte s ďalšími štyridsiatimi fanúšikmi menšinových žánrov. za cigy platíte rovnakým tabakovým koncernom a mp3ojky si sťahujete z rovnakých p2p sietí. a robíte v tej kancelárii tam za rohom. kapitalistický pracovný proces odcudzuje robotníka od samého seba, práca sa mu javí ako zameraná proti samej sebe, ako nútená práca. pri sebe sa teda cíti robotník až mimo práce, a v práci sa cíti mimo seba. doma je, keď nepracuje, a keď pracuje, nie je doma. karl marx: ekonomicko-filozofické rukopisy. a kaprovi som nasadil protézu

keď naše vzťahy prestanú stroskotávať na vzájomných nedorozumeniach a úprimnosť stane sa všeobecným princípom ľudstva. potom zahrabeme všetky mŕtve vrabce do snehu a prostredníctvom sociodarwinistických teórií vysvetlíme existenciu internetových komunít, okrem iného aj kyberie

tak som tu medzi vami a toto mala byť nejaká tá uvítacia reč. lebo prísť do spoločnosti a nepozdraviť sa, je neslušné. tak ahojte ujovia a tety. prosím nebite ma! už budem dobrý a nikdy viac vám neukradnem toho červeného mečboxa!