Dnes mi opat krasne bolo.
Pocit zmysluplneho dna vo mne zostal.
Pekne chvile stravene korculovanim sa po jazere mojom lesnom s clovekom mne blizkym..
Po dlhochvilnych mrazoch stale sa dejucich cely povrch jazera zladovel krasne, rovnomerne.. tak bruslili sme po nom, z jednej na druhu a tretiu, stvrtu stranu a lietania pocit mala som.. Na stromoch, ktorymi jazero ohranicene je, boroviciach vysokych, jemny biely mraz bol tiez, ako na vsetkom ostatnom, v lese pritomnom..

Krasny obraz/pocit vytvarali tieto skutocnosti neskutocne..
A jazero cele ladom pokryte len nam patrilo, len nam venovalo chvilu.. Krasnost tychto okamihov, lapitelna do srdca ocarila nas..
Potom unaveni, hladni, s cervenou v tvari sme sa domov vratili. Jedli sme, spali sme a zazitok pekny dalsi spolocny sme si pamatali, citili dobro vzajomne..
Uz sa tesim na dalsi mnou scasti odzity krasny den.