Žalúdok mám v kŕči od hladu, ale keď si predstavím akékoľvek jedlo, spraví ešte tri saltá. Tak to asi nepôjde.
Klepe ma od zimy, ale po chrbte mi steká pot.
Vždy, keď otvorím ústa, bola by som najradšej, keby sa moje slová premenili na mydlové bubliny a popraskli vo vetre.
Chcem sa teši? lebo mám na to tisíc dôvodov, ale slzy sa valia prúdom.
Po každom výdychu si poviem, že sa už nikdy nenadýchnem a predsa mi do tela znova prúdi chladný vzduch.
Oči mám otvorené dokorán, ale nevidím nič.
Chcem vyjs? von, ale dvere sú zamknuté a ja nemám kľúč.
Chcem, ale nedokážem.
Chcem už navždy mlča?, ale znova a znova som prinútená otvori? ústa.
Chcem sa prepadnú? pod čiernu zem, ale zostávam na hladine ako drevo na mori.
Počujem reč, ale slová sú pre mňa tým istým ako štrngot kľúčov alebo klopkanie topánok.
Sedím na zadku, no v skutočnosti obieham zemeguľu takou rýchlos?ou, že ani neviem kde som.
Bežím, ale stále som na tom istom mieste.
Neviem.
Červík sa pomaly prehrýza mojím vnútrom.