Celé pojebané feministické oslobodenecké hnutie sa zmrštilo do tejto jednej pojebanej vetičky, ktorá spája ženy sveta v ich kuchynskom odboji - "muži su prasatá".
A s touto trpkou pravdou navaria a operú, umyjú a očistia, nakúpia a kúsok im po vyslovení tejto veci príde lepšie, lebo si spomenú na všetky tie detaily toho ich daného praso-muža, také tie zlaté veci ako úsmev a vrásky nad obočím a jeho vôňa ráno, a že zabúda zdvihnú? mysu (krútenie hlavou), ach, a to ako je lenivý navari? lebo pracuje (no v skutočnosti to prasa, len vydrží dlhšie o hlade, a vydrží dlhšie v špine a nepohodlí, a je len otrlejši ako žena) alebo je zaneprázdnený, a tak sa navarí a operie a večer sa zvyšok tohto "muži su prasce" sentimentu, tejto pomyslenej introvertnej vzbúry, ktorá zanikla pri jej samotnom vzniku, ako deravý balónik ked ho fúkaš, pomynie, keď to smradľavé prasa vytiahne svoju klobásu a vyšuká žene z mozgu celý deň, ktorý strávila robením na neho, možno snáď aby večer tu klobásu dostal do pozoru,. ale to už som lacné a vulgárne, vlastne opovrhujem aj ním aj ňou, obaja sú len nízky zajatci svjej vlastnej zotrvačnosti.