pocuvam hudbu, cafe drechsler. a k myslienkam ma provokuje. k pouzivaniu/prezivaniu mojich skrytych v mysli tiez mojej. mozno by sa tie citenia prazvlastne predomnou skryte mohli nespokojnostami nazvat. ci osamelostami. aj to je mozne. alebo hlupostami jednoducho? neviem. budem nad tym zmyslat, ine sa mi ani neda teraz. nieco mi vo mne chyba, nie som uplna. to citim. ocakavam od seba, ze pridem na to. a zase sa sklamem. co vsetko mi sen, ci zdanie denne povedat o skutocnosti moze? v dobe poslednej i predtym mam zvlastne tieto zdania/sny a akoby som tusila spojitost ich s teraz skutocnostou. no vysvetlit ich neviem sebe ani tebe, tak sa ma na ne nepytaj zbytocne. i ja zaujem mam vediet o tychto mojich podivuhodnostiach cosi viac. mozno je to nejaky pocit, ktory postradam, ci myslienka, alebo osoba v nej, ktoru potrebujem pre uplnost. aby som mozno nemyslela na tie dalsie moznosti... mozno raz sa mi vyjasni..

by som sa teraz prechadzat lesom chcela sama. tak aspon na balkon vyjdem zimne borovice pohladit a nechat sa nimi pohladit.
vyzeraju nedosiahnutelne nezranitelne, pritom lamavo sa hybu s kazdym zaviatim mensim..
objat by som chcela.