Vatikán zatvoril dvere homosexuálnym seminaristom


Katolícka cirkev v boji proti homosexuálom vo vlastných radoch značne pritvrdila. Vatikán nedávno vydal nové nariadenie, ktoré má znemožni? gayom, aby boli vysvätení za kňazov. A čo je ešte zarážajúcejšie, v osemstranovom dokumente sa o homosexualite píše ako o „sklone“, nie sexuálnej orientácii, pričom tento sklon sa dá údajne po trojročnej zdržanlivosti prekona?. Pojem „sexuálna orientácia“ sa pritom bežne používa od čias, keď Americká psychiatrická asociácia v roku 1973 oficiálne vyhlásila, že homosexualita nie je duševná ani emocionálna choroba. Kontroverzné nariadenie sa preto stretlo so značným odporom aj priamo v radoch katolíckej cirkvi.

?ažký hriech: Dokument, ktorý otvorene označuje homosexuálov za nespôsobilých na duchovnú službu, vypracovala Kongregácia pre náuku viery, na čele ktorej stál v minulosti aj súčasný pápež. Tento prvý významný výnos Benedikta XVI. však vznikol ešte na podnet jeho predchodcu Jána Pavla II., ktorý tak reagoval na pedofilné škandály amerických katolíckych kňazov z roku 2002.

Vatikán v dokumente zakazuje vysväti? nielen seminaristov, ktorí homosexualitu praktizujú, ale aj tých adeptov, u ktorých sa „prejavujú hlboko zakorenené homosexuálne sklony“. Takisto nemajú by? vysvätení žiadatelia podporujúci „gay kultúru“. Podľa oficiálnej línie Svätej stolice sexuálna orientácia na osoby rovnakého pohlavia neexistuje a ide o ?ažký hriech. Preto Vatikán, aby sa vyhol slovu orientácia, používa výrazy ako tendencia či sklon. No homosexuáli napriek tomu podľa nových inštrukcií predsa len budú môc? by? vysvätení. Musia však splni? jednu podmienku - trojročnú zdržanlivos?. Podľa neho v prípade homosexuálnych chú?ok takto svoj sklon prekonajú, pretože za toto obdobie „emocionálne dozrejú“. Dokument zároveň zdôrazňuje, že trojročná lehota sa týka predovšetkým seminaristov, ktorí dospievajú. Mimochodom, vzhľadom na všeobecne známe pravidlo celibátu, teda povinnosti pohlavnej zdržanlivosti či už voči ženám, alebo mužom, to vyznieva prinajmenšom paradoxne. Vatikán však zrejme tento dojem nemá, a čo je zaujímavejšie, vyzerá to tak, že heterosexuálny vz?ah či styk mladých kňazských adeptov je preň v tomto smere oveľa menším zlom.

Rozdelená cirkev: Za zmienku stojí aj to, že inštrukcie sa netýkajú homosexuálnych duchovných, ktorých už za kňazov vysvätili. Pre týchto duchovných by sa po ich vydaní nemalo vôbec nič zmeni?. Znamená to teda, že súčasní duchovní budú môc? veselo obcova? s mužmi a nič sa im nestane? Autori dokumentu takéto vysvetlenie razantne popierajú. Jezuitský reverend James Martin však beztak predpovedá „pomalý a tichý úbytok vysvätených kňazov s homosexuálnou orientáciou, ktorí nebudú ochotní akceptova? predstavu, že by mali zotrva? v organizácii, zavrhujúcej ich existenciu v kňazskom stave“. Preto dúfa, že dokument v skutočnosti nemyslí celkom vážne to, čo hovorí.

Inštrukcie vyvolali ostrú polemiku ešte pred zverejnením priamo vnútri katolíckej cirkvi. Talianska katolícka agentúra Adista označila ich vydanie za „etnickú čistku“. Americké združenie New Ways Ministry, obhajujúce záujmy homosexuálne orientovaných duchovných, je presvedčené, že nové nariadenie iba „prinúti homosexuálnych kňazov a seminaristov, aby sa ešte viac ukrývali, čo bude ma? za následok ešte väčšie osobné a duchovné škody“.

Nie každý je rovnako milovaný: Otec Bernard Lynch sa viac ako tridsa? rokov aktívne zapája do riešenia problémov týkajúcich sa homosexuality a cirkvi. V súčasnosti pracuje v Londýne s ľuďmi postihnutými aidsom. Sám sa otvorene priznáva k homosexuálnej orientácii. Redaktorovi BBC preto ochotne povedal svoj názor na odmietnutie gayov v radoch

katolíckej cirkvi. Podľa neho

to „bude ma? za následok veľký psychologický nesúhlas, ktorý nie je zhubný iba pre jednotlivca, ale koniec koncov aj pre celú cirkev. Niektorých ľudí to nevyhnutne odradí od rozhodnutia sta? sa kňazom, najmä ľudí, pre ktorých je ich sexuálna integrita dôležitá“. Lynch sa pýta: „Aké posolstvo týmto vysielame najmä smerom k mladým ľuďom? Takto hovoríme, že nie každý je rovnako milovaný. Pápež ako veľká morálna autorita má pritom vplyv aj na nevercov. Keď urobíme takéto vyhlásenie, premietne sa to do šikanovania homosexuálov na školách či ich napádania na uliciach. Úplne choré sa mi zdá to, že tento dokument bol vypracovaný ako reakcia na pedofilné škandály v USA. Je poburujúce dáva? dohromady dve veci, medzi ktorými neexistuje žiadna spojitos?.“

Miešanie hrušiek s jablkami: Tvrdenie, že dokument „mieša hrušky z jablkami“ zaznieva z viacerých strán katolíckej cirkvi. Napríklad Hermann Kügler, jezuitský kňaz a psychoterapeut pôsobiaci v Mníchove, v rozhovore pre Spiegel Online vyhlásil, že nie je dôvod rozlišova? medzi homosexuálnou a heterosexuálnou orientáciou. „Po prvé: V katolíckej cirkvi platí celibát, čiže sexuálna zdržanlivos? pre všetkých duchovných rovnako. Z tohto dôvodu nie sú homosexuáli nejakou osobitou skupinou ľudí. Po druhé: tvrdenie, že všetci homosexuáli sú pedofili, považujem za predsudok. To nie je pravda. Pedofília sa vyskytuje rovnako u hetero- či bisexuálov. Je to diskriminujúce, keď homosexuálne cítiacim ľuďom podsúvame to, že sú to zakuklení zneužívatelia detí. To je úplný nezmysel.“

Teologička Uta Ranke-Heinemannová, dcéra bývalého nemeckého prezidenta Gustava Heinemanna, ktorá ako prvá žena na svete získala profesúru z katolíckej teológie, je známa svojou kritikou do vlastných radov. Jej kniha Eunuchovia pre kráľovstvo nebeské - Katolícka cirkev a sexualita sa stala bestsellerom preloženým do mnohých jazykov. Svojimi postojmi si zároveň znepriatelila oficiálne kruhy. Heinemannová totiž označuje katolícku cirkev za „ideálny biotop“ pre homosexuálov. Tvrdí, že keby boli v nej aj ženy, tieto životné podmienky by zanikli. Okrem toho by sa tam vyskytovalo menej pedofilov a cirkev by získala na vážnosti. V tomto kontexte sú zaujímavé slová jezuitu Hermanna Küglera, ktoré v Nemecku pobúrili mnohých veriacich: „Nepochybne je isté, že katolícka cirkev je najväčšia nadnárodná homosexuálna organizácia. Podľa serióznych odhadov približne dvadsa? percent rímskokatolíckych kňazov je homosexuálov. Čo však neznamená, že tieto sklony aj praktizujú.“

Prázdne kostoly?: Podľa reverenda Donalda Cozzensa, autora knihy Meniaca sa tvár kňazského stavu, je počet homosexuálne orientovaných seminaristov v USA ešte vyšší. Odhaduje ho na dvadsa? až pä?desiat percent. Asi aj preto Vatikán v septembri nariadil inšpekciu dvesto dvadsiatich katolíckych seminárov, v snahe získa? „dôkazy o homosexualite“. Uvedenie vatikánskych inštrukcií do praxe však môže ma? za následok ešte výraznejší pokles počtu katolíckych kňazov, ktorý je podľa viacerých odborníkov badateľný už aj v súčasnosti.

Napriek tvrdeniu Vatikánu, že gayovia nemajú by? diskriminovaní, spôsob, akým sa katolícka cirkev pokúsila očisti? od sexuálnych škandálov so zneužívaním maloletých, ktoré vyplávali na povrch v roku 2002, nie je práve najš?astnejší. Bez kňazov, ktorí majú pochopenie pre ľudí s inou sexuálnou orientáciou, totiž cirkev ochudobňuje samu seba.