Mená hrdinov mojich zamenil som s menami hrdinov Antona Pavloviča Čechova

Ty si sa slov Matveja Semionoviča Šabeľského hneď chytila ako klieš? psa; vzala si si ich okamžite za svoje, samu seba si presvedčila, že inak to nepôjde, že je to jediný možný scenár. Darmo som ti dohováral, bránil sa, hrýzol ?a, odvrával, presviedčal, že takto to nejde, pretože na to sú potrební dvaja, a nie jedna, ktorá veľmi chce a spolieha sa, že toho druhého presvedčí, ubozkáva ho ak nie k smrti či nude, tak istotne k presvedčeniu, láske, či čomukoľvek, čo si chcela ma?.
Hneď od začiatku, od momentu, keď si začula Šabeľského slová, prestala si rozmýšľa?; tá myšlienka ?a načisto opantala. Pripomenula si mi vtedy Raisu, Savelijovu ženu; tá tiež chela ma? mladého poštára stoj čo stoj, nehľadiac na nič, ani na prítomnos? vlastného muža, tobôž na jeho tvrdenia, že je bosorka. Ty si tiež nehľadela na nič, na nikoho, tobôž na obe? svojej túžby. Veď si to od začiatku aj náležite dokazovala.
Kto to kedy videl, mladá dievčina, sotva dvadsa?ročná, vyzlieka na ulici chlapa z nohavíc a ten, keď sa bráni, šarapatí mu potvora rukou v rozkroku. Vzdychá mu do ucha, zvádza drsnými nežnos?ami, opíja ho do nemoty, len aby pristal čo i len na jeden jediný opravdivý, dobrovoľný bozk, sľubuje, splieta piate cez deviate, klame až sa z huby práši, vyvádza nezmyselné šialenstvá, ?ahá ho do postele, dráždi do absolútneho vrcholu aby mu tesne pred dopadnutím posledného kúsku šatstva na zem povedala, že ona to nechce; to všetko neustále štvr? roka s jediným ceľom: presvedči? ho o tom, že On miluje Ju, a nikdy nie naopak. Prečo, to nevieš ani ty.
Mal som čo robi?, aby som ?a aspoň na chvíľu upokojil, aby som definitívne neprepadol šialenstvu, ktorým si sa ma pokúšala nakazi?. Spočiatku som sa pokúšal pochopi?, no nebolo čo chápa?. Zľakol som sa, no bol som odhodlaný nenecha? ?a trápi? sa. Viem, Savka ?a opustil tak náhle. Nazdával som sa, že moje šialenstvo ?a z toho tvojho vylieči. Mohol som robi? alebo ponúka? čokoľvek. Mohol som by? nedobytný, náruživý, rozumný, nekonečne túžiaci, sarkastický, nežný, nevšímavý, súcitiaci, hrubý, akýkoľvek. Nič ti nepomohlo. Azda keby som tak na chvíľu mohol by? tebou a ty mnou. Azda vtedy by sme pochopili.
Možno si sa chcela pomsti? Savkovi za to, že ?a nechal; za to, že sa zamiloval do Agafji, tvojej najdôvernejšej priateľky; za to, že ich láska bola natoľko silná, že Agafja bola ochotná odpúta? sa od Jakova a neskôr hádam aj od teba. Toho si sa bála?
Stačilo týždeň s tebou neby? a všetko sa vyriešilo samo.
Jediné, čo mi teraz ostáva, je naďalej ti pomáha? a veri?, že Savkovi porodíš zdravé die?a.