toto je dennik pre mna. posledny zo serie dark side. aby som nezbudol. prave som v zdravi prezil obrovsky prelom v mojom zivote, tak nepiskujte pls. ak tymto inspirujem aspon jedneho cloviecika tak si dennik svoj ucel splnil.

momentalne som komplet v prdeli. rozpadli sa mi v rukach moje najkrajsie sny ake som mal. vsetko o com som kedy snival padlo a rozbilo sa na crepiny. uz ich nikdy nezlepim. aj ked tomu stale nieco vo mne verilo. neviem si predstavit, co by mi v zivote mohlo sposobit vacsie utrpenie, viac slz. uz snad len to, ze niekomu inemu, kto v tych snoch hral, sa vsetky jeho sny splnili. zivot je svina.

nikdy neverim, ze riesenie pride samo, ked sa na svet pozeram cez slzy, ale ano. ono pride, len si musim dovolit ho vidiet. prestat sa snazit menit svet okolo mna (tj. indikator toho, ze mam pruser:) a obratit svoj zrak dovnutra. lahko sa to pise, lahko sa to chape, ale v okamihu utrpenia to vobec, ale vobec nie je sranda. clovek totiz neraz uvidi aj to, co vidiet nechce. musel som si dovolit vidiet, ze to boli len tie sny, co mi sposobovali to utrpenie. ako som sa ich drzal, ako som sa ich snazil zlepit.. vzal som si nieco do hlavy, nieco co mozno nikdy nemalo s realitou nic spolocne, nieco co mozno ani nebola pravda, co by mozno sposobilo viac skody ako uzitku. ale to vie len cas.. mozno by to bolo fakt to najkrajsie v mojom zivote, ale teraz mi to sposobuje tolko bolesti, ze ak sa chcem citit zas hepy, musim sa toho vzdat. nuti ma to menit oklity svet a to je pruser.

ak ostanem lpiet na svojich snoch a predstavach, tento moj stav sa Nikdy nezlepsi. ak sa chcem pohnut dalej, proste s tym musim nieco spravit. a toto boli vety, ktore ma z toho dostali. tieto vety si chcem pamatat. to su veci, na ktore clovek musi prijst sam. pretoze keby mi v tu chvilu niekto povedal, ze lpim na mojich snoch a predstavach a ze s tym mam prestat, asi by som ho v tej situacii niekam velmi rychlo poslal. (a ako sa poznam, este predtym by som mu velmi dokladne vysvetlil ako sa myli:)

utrpenie vraj vzdy vychadza z ega. dusa vie kadial vedie spravna cesta. a aj v tej najhorsej situacii je vzdy cesta, ktora je spravna. len ak ti ego zastrie zrak, mozes sa aj pokrajat, dobru radu prepocujes, nepochopis, zamietnes.. nie som este na spravnej ceste, ale uz som k nej blizsie. to viem. idem spravne. spat k sebe. rozmyslam inak a to je vzdy dobre znamenie...