total descendants:: total children::9 1 ❤️ |
trud... zabite ma, dnes by malo mozno aj logicky zmysel... mama je sem na ceste s obedom a krabickou tabletie Yellon... zase sa na mna pozrei skumavym pohladom a ja sa zase na chvilku neoholeny a prazdny zahanbim... uz je toho vela. posrana sadra na nohe, ktoru nenavidim viac ako svoju lenivost. uz tyzden opuchnuta druha noha z toho ako po nej stale chodim a nie som schopny, ani vlatsne neviem co s tym... prazdno... kludne si mozem nechat stiseny telefon aj do tretej poobede a nemam ani jeden zmeskany hovor... ani email... ani tie spamy mi uz nechodia... bludim tu o barliach sam po byte ako debil... nemam do coho pichnut... je to strasne vela co by som MAL ale nic NEMUSIM. svet ma uznal invalidom, svet ma uznal neplatnym... mam pravo nevypovedat, tmolit sa po byte a raz-dvakrat za den mat svetlu chvilku... miestami mam pocit, ze uz to takto bude navzdy... ze mi sadru nedaju nikdy dole a znohy a ze budem odkazany na obcasne navstevy obcasnych priatelov... vsetko bude fungovat zotrvacne... upratovacka bude upratovat, inkaso bude platit plyn a elektrikuy a najomne a stromy v lese sa premenia na toaletny papier, tkory ja premenim na osranu hrudu a odpravim ho spat do prirody, do vodnych tokov... az sa raz nieco stane... mam pocit ze som na pokraji sialenstva... uz sa mi nechce ist von, nechce sa mi ist nikam, nechcem nikoho vidiet ani pocut, ani citat... chcem tu byt sam a zozierat sa touto situaciou, naladou, rozpolozenim, nechat na seba padat steny, poznat presne naspamat vsetky zvuky (zopar zacvaknuti a potom zvuk vzblknuvsieho plynu - to je plynove kurenie; jemne hav-hav hav-hav v pravidelnych intervaloch od psika co je cely den sam doma ako ja v byte nado mnou; obcasne tut-tut ked policajne auto prichadza k stanici a chce aby mu neviditelny vratnik otvoril rampu... a tak dalej) svoje ochorenia a zranenia, najma tie dlhodobejsie nesiem vzdy velmi zle... nevadi mi bolest, vadi mi to co mam v hlave... |
| |||||||||||||||||||||||