clovek je obcas ako prazdna flasa uprostred izby....ludia chodia okolo, ty vidis co sa deje ale aj tak si tou atmosferou vobec neni naplneny....je to akoby zivot bol film a clovek nezaujaty divak....kam idu tie pohlady do blba?stracanie sa v hmle myslienok, ktore su vlastne vzdy len--nad cim rozmyslas?vlastne nad nicim--je to ako taky stand by mode(som rada ze vobec zijem a nechcem byt nic, vidiet nic, len tak prezivat)...je to druh §vypnutia§, obranny mechanizmus, utek? oci to vsetko aj tak vzdy prezradia...to je ako ked je clovek stastny a vidiet iskry hviezd, tak sa da rozoznat aj skleneny pohlad do prazdnej diery...vlastne ten pocit mam rada, lebo vdaka nemu si uvedomim kedy som stastna, kedy je moj svet plny ludi,momentov,voni,vsetkeho....cim sa da naplnit prazdnota? zevraj hnevom a smutkom....hm neni som si ista...al je pravda ze mat sa zle je lepsie ako nemat sa nijak...vakum je statika a zivot je pohyb...