len taky nepodstatny a kratucky postreh ...

Zaujala ma cast textu o vnimani protestu z pohladu policajta ...
http://dreamingwolf.sk/pop/clanky/war.htm

Amy: Justine, pripomenula si mi nedávne otvorené fórum, ktoré sme robili v Portlande ohľadom myšlienok demokracie. Pozvali sme ľudí z celého mesta a ktokoľvek mohol prís? a hovori? o demokracii. Objavili sa tiež otázky o možnej vojne. Veci pokračovali a istú dobu tam nebolo veľa dialógu a potom sa odohral ten neuveriteľný dialóg, ktorý bol veľmi dojemný. V jednom momente sa postavila žena, ktorá identifikovala samu seba ako sociálnu aktivistku a povedala, že bola zúrivá, pretože bola nedávno na proteste v centre Portlandu proti možnosti vojny v Iraku. Bolo tam v tom proteste, neviem, 500 alebo tisíc ľudí a bola nahnevaná a hovorila o tom.
Potom tam bol v miestnosti policajt z mesta Portland, ktorý sa veľmi nesmelo postavil a povedal: “Nuž, som policajt a vlastne som tam bol a snažil som sa tam udrža? určitý poriadok v tom, čo sa dialo.” Ona povedala, “Nuž, aj vy ste ten človek, na ktorého sa veľmi hnevám, pretože vy chlapi ste tam len stáli a nemali ste k nám žiaden vz?ah a vyzerali ste veľmi desivo.“ Ten muž začal hovori? o tom, že to bola jeho práca a musel to robi?, a my sme si všimli, že robil medzi vetami dlhé pauzy, pozeral sa dole a jeho hlas bol veľmi tichý.
Tak sme poprosili jeho aj skupinu o dovolenie ís? do toho hlbšie, ís? na inú úroveň a do jeho telesných signálov. Po istej chvíli povedal, že by to rád spravil, a bol veľmi tichý a chvíľu mu to trvalo, bol veľmi váhavý a povedal, “Viete, niečo čo som nikdy predtým nepovedal je to, že som bol veľmi vystrašený. Viete, aké to je ma? 500 či 1000 ľudí, ktorí na vás idú a vy máte robi? svoju prácu? Veľmi som sa bál.” Žena na druhej strane povedala, “Vy sa tiež bojíte?” A on povedal, “Áno, bojím sa a tiež sa snažím chráni? pouličných predavačov, ktorí sú prostí ľudia a nemôžu v ten deň robi? svoju prácu. Snažím sa da? do rovnováhy všetky tieto veci a jednoducho sa bojím”. Nejako dokázali ís? hlbšie a do hlbšej konverzácie o strachu a o tom, čo vlastne zdieľali.

Arny: Dôvod, prečo táto konverzácia tak dobre zapôsobila na celú komunitu bol ten, že tým, že išiel do pocitov, o ktorých predtým nehovoril, ten policajt povedal, že sa bál potenciálneho násilia davu. A oni hovorili, že sa báli a projikovali tie veci na policajtov, že policajti boli násilní a desiví. Takže strach bol tým spoločným základom a ten hlbší pocit bol takmer neduálnym zážitkom, a zrazu si uvedomili, že nie sú len polícia či protestujúci, ale v skutočnosti to sú rovnaké ľudské bytosti. To je to, v čo dúfame, zmena vo svete, ktorú by sme radi videli, aby sa uskutočnila.