"ženu? ženu by som nikdy neudrel.." blá blá blaaa

stalo sa to nedávno.. bol pekný(?!) zimný večer. ja som sa so svojim milovaným:) bratom vybrala "von". špeky sa v interiéri nefajčia, vyšli sme teda aj so zopár kamarátmi "out" of the podnik. (veď spološenská akcia, nie?) všetko prebiehalo pomerne pokojne, až kým sa k nám znenazdajky(!) nepriblížili 3 veľké kopy svalstva. zjavne "spoločensky unavené". s jedinou myšlienkou, ktorú si takí inteligentní šráckovia dokážu v tom maličkom mozgu pestova? od momentu, kedy začnú !posilova?!: "bacha na mňa, ja mám svaly, ty si nikto, poď sa bi?.." chceli oheň. "ja som chef! DAJ MI ten oheň!" nikto z nás nefajčí... ale veď sme ten špek s niečím zapálili.. oheň sa našiel. ale bolo neskoro. "ááá, trávičkári!!" tak nás nazval, inteligent:) a potom len "zahas to! čo to fajčíš! trávičkár!"... 1. sotenie.. (dofajčili sme ho:) ).. 2. sotenie.. niekto spadol.. a zas a zas.. keď sa pustili do brata, zmohla som sa len na "nechajte ho nechajte ho.." mala som by? ticho.. pamätám si len kalné oči na odpornej tvári v blízkosti môjho ksichtu. pä? sekundový pohľad priamo do nich. a potom pád. a potom boles?. keby bol použil iba trochu viac sily, spadla by som z dos? slušnej výšky rovno na chrbát. a neviem, čo by bolo potom. vstala som, neviem ako:) kabelka mi "v letku" vyletela z ruky a po ľade sa odkĺzla pod nejaké auto.. úplne unbelievable spôsobom som ju odtiaľ vytiahla a bežala. preč. keby som nebola pod vplyvom, asi by som sa nesmiala:) ajajaaaj... (modrina na pol zadnej časti tela)

teraz sa cítim ukrivdene
som nahnevaná
mám strach
potrebujem slzný plyn
...