3:10 - vonku vietor slaha sneh do poulicnych lamp. na to kolko je hodin a ako moze byt teraz vonku hnusne, sa po ulici pohybuje celkom dost ludi. a ked je vdaka snehu vonku takto ticho, vyuzivam to na premyslanie. niekedy mozno premyslam viac nez je zdrave. ale v jednej encyklopedii som zas cital, ze ked clovek pred svojim skutkom viac rozmysla, obycajne sa dopracuje k lepsiemu vysledku ako ten, ktory voli nahodne riesenia. tuto vetu vsak isto napisal nejaky clovek, ktory predtym o nej dlho rozmyslal. a mozno mu medzitym vychladla vecera a manzelka z neho bolo opat o nieco nervoznejsia.

ty zijes. si asi to najzivsie, co som kedy stretol. nehovorim o blaznovstve ci divocine, ale o tom ako prezivas cely svoj svet. sledovat ta pri tom, to je mozno odmena, za tie dobre veci ktore som kedy spravil. na mnoho veci ktore robis mas velmi pekne vysvetlenia, preco to tak robis alebo ako si k tomu prisla. a pritom asi tie najkrajsie veci na svete vznikaju prave z nahod. a ty tieto dva pohlady vies spojit do jedneho. ked by si clovek vzial do ruk tvoj podrobny zivotopis, vsetko by v nom pekne logicky nadvazovalo na seba. slavni vedci a ludia co pisu encyklopedie by velmi radi chceli mat takyto zdravy zivotny pribeh. pretoze oni by si kazde rozhodnutie dokladne premysleli, zvazili pre a proti, poradili sa s odbornikmi a napokon by vyniesli rozsudok nad svojou buducnostou. a pridali dalsi zaznam do svojho zivotopisu. lenze ty to tak nerobis. rozhodnes sa a ides. a zanechavas za sebou takuto jasnu stopu.

svojim sposobom zijem aj ja. robim strasne vela veci, zaujimavych. akosi mi vsak nedochadza. preco robim toto a tamto. napriklad po piatich rokoch som neprisiel na to, preco piskam ladovy hokej. v zaciatkoch som asi veril, ze svojou stipkou spravodlivosti a poctivosti prispejem k lepsiemu svetu a ze takato cinnost mi snad pomoze k osobnostnemu rastu. alebo co. takisto som este vtedy nevedel, kolko hlupych a zlych ludi sa toci okolo tohto sportu. skutocne netusim preco. mozno nemam dostatok sil to zabalit. najma ked mi chalani kolegovia casto hovoria, ze ak odstranim zopar nedostatkov, mozem nieco dosiahnut. to by som to vsak musel prestat brat ako konicek, ale zacat to brat ako moje "druhe zamestnanie". ja si vsak nespominam ze by som niekedy "nemal dostatok sil..."

stretavas mnoho mnoho ludi. ked nad tym tak rozmyslam, tak ja tiez. ale asi pre mna nie su az taki zaujimavi, ako ti, ktorych stretavas ty. mam pocit, ze su plni napadov a inspiracie pre nove veci. no ale napriklad "moji rozhodcovia" ma neinspiruju ani nahodou. prirodzene ma nieco tlaci k tomu - byt ako ty, byt k tebe blizsie. lenze to nejde. nemozem zo dna na den zmenit moju "profesiu", skolu i zaujmy, celu moju cestu. napriklad uz len preto, ze sa viem porovnat s tebou v tvojich oblastiach a viem ako v tomto porovnani stojim. ale s tymi ludmi to vsak nie je az take zle. hudobnici i matfyzaci, tam su napady vzdy. a nemyslim si, ze ide vzdy len o tych ludi okolo. napokon aj ja sam vidim vela do mnohych oblasti. ale preco si to az tak neuvedomujem, necenim? niekto by mohol povedat, no preto lebo do nich nevidim. asi si dost protirecim... lepsie to vsak uz vyjadrit neviem.

navyse, nemozem sa na teba tak velmi fixovat. iste, mozem si od teba niektore veci zobrat, napokon to robim velmi rad, pretoze tie veci ma robia stastnym. ale na druhej strane clovek potrebuje fungovat aj sam pre seba. mat vlastne napady. vymyslat si svoje naivne teorie... a verit im. lenze toto vsetko sa straca a demotivuje ho, ked zbada hotovu fungujucu vec, ktora ho spravi stastnejsim a veselsim, ktora ho uspokoji. asi je jednoduchsie brat si hotove veci. tazsie je ich vymysliet. tak zacnem vymyslat sam. tu sa vsak niekedy zastavim a rozmyslam preco to vlastne vymyslam. aby som bol stastny? (ved napokon stastny uz som, ked sa na to tak pozriem v globale. narodil som sa zdravy asi na najstarsom kontinente, zahrabany pekne v zapadakove, ale nie az v takom velkom, ze by to brzdilo mozny rozlet. navyse okolo seba mam super ludi a vsetko ostatne je teda na mne)

medzi nami ide napriklad o "problem namalovania steny na oranzovo":) velmi rad by som to spravil, no nieco mi v tom brani. a neviem presne pomenovat, ze co. asi by to chcelo nejaku strednu cestu. a priznam sa, obcas ju uz mam celkom jasne v mysli. ide to.

[medzitym prefrcal po zasnezenej ulici odhrnac, ktory mal tak nasolene v zadku, ze tie bytosti co byvaju pod asfaltom si este dlho budu mysliet ze nad nimi plava more. no co, jedneho dna si mozme pod cestami vykopat solne bane]

a teraz idem pisat ciste sebecky. je pekne ked ma clovek predstavy, sny, plany. omnoho krajsie je, ked si ich dokaze splnit a uvedomovat si to. a ty to naozaj vies, dokonca uz aj ja mam prve krociky za sebou:) [uz mi to teraz velmi nemysli, no asi sa pokusim to cele vyjadrit jednou jedinou vetou:] "bojim sa ze mi odcestujes niekam daleko!". ono ked to tak po sebe citam, moze to vyzniet vseliako. ale viem ze ma poznas dost na to, aby si vedela ako som to myslel:)

[4:32 30.12.2005 uz ma to klati na vsetky strany, uvazujem kam to smarit. je mi jedno, aj sem. naozaj sa potrebujem vyspat, potom takto pisem.]

ticho ustava, zacinaju ho narusat prve ranne autobusy. a ja mozem ist spinkat. bru