Cesta je jasná. Všetko je také jasné. Zbavujem sa všetkého pevného. Nič také nie je. Som tu, žijem a plyniem s priestorom a časom. Som iskrička božieho svetla, ktorá si myslí, že je. Zbavujem sa všetkých strachov. Takzvaných spoločenských. Áno, sú tu a nepáči sa mni, že si ich často ani neuvedomujem. Zarazenos? a neschopnos? uvolneného konania. Stačia jemne napnuté ramená, jemne zdvihnuté.

Pekne si to povedala. Tancuj životom s ľahkos?ou baletky. Za každých okolností sám sebou. Nie je čo strati?.

Niečo sa zmení, niečo odíde, niečo zostane, fuck off. Dupem po všetkých maskách. Chcel som................ A v mene toho som sa štylizoval do týchto rolí a postov. Ale načo? Nič na tomto svete nestojí za vzdanie sa samého seba. Som čo som a basta. Každý má slobodnú vôlu robi? si čo chce, tak Ty, ako ja. Žiadna cesta nie je správnejšia ani lepšia ako iná. Nikdy sa nezlomi?, lebo jediný, kto sa môže rozhodnú?, že sa zlomím som ja sám. Žiadne "vonkajšie okolnosti". Vždy nech moja duša žiari, už nie pre niekoho ale preto, že to je ona. Keď necítim súcit, nebudem ho predstiera?, keď necítim lásku, budem chladný. A nikdy sa neusmejem, kým sa TO samé neusmeje vo mne. Otváram priehradu medzi mnou a oceánom. Bortím klietku toho vlka, ktorým som . Bež...

Cítim to tak jasne ako slnko nad oblakmi. Tie vrstvy z podvedomia už cez vykričané hlasivky chrlia kvapôčky krvi. Meditácia a neplytvanie energiou. Tentokrát počúvam ich hlas. Stačí sa uvolni?, nie som nič, len manifestácia Boha, tak ako aj Ty. Striasam dlhoročné nánosy. Načo sa porovnáva? s ostatnými?

Som sám. Aj Ty. Nie je tu nikto, na koho sa chcem a môžem obráti?. V škole bol vždy učiteľ, ktorý mi vedel poradi?, aby som úlohu splnil. Ale to on výsledok hodnotil. Tentokrát budem hodnoti? ja. Preto som sám. Nie je tu nikto komu by som chcel veri?. Žiadny GURU, žiadny učiteľ.

Je veľa takých, čo chcú pomáha?, ale nech pomôžu najskôr sebe. A potom, aj tak majú svoj svet, nie ten môj, tak ako mi chcú pomôc?? A prečo chcú? Áno, čo je to láska? Samostatná vrstva.

...A keď som najrozbitejší, ležím na dne sivej kamennej rokliny. Pozerám sa na rýchlo plynúce tmavé a súvislé oblaky na nebi. Som nahý a po tele mi pomaly steká a zasychá krv. Pomaly a zhlboka dýcham. Prečo sa musím vždy dosta? na toto dno? Volakedy som si myslel, že preto, aby som sa mohol odrazi?. Keď dávam sľuby sebe, prečo ich porušujem? Nevážim seba rovnako ako ostatných? By? trpezlivejší, pedantnejší v tomto...

Sú vianoce, tak odkladám starý šat a vykračujem nahý.
VEĽKÁ VĎAKA. ČÍRA RADOS?.