príbeh prvý
sedeli sme s id artificial.pulse na lavičke na zastávke na nivách/och(?). on mal ís? domov, aj ja som mala ís? domov, teda do bb. akurát keď na zastávku prišiel autobus, išli sme si da? "cmuk", lebo spolu (všelikde) chodíme a máme sa radi. keď sme si dali cmuk, zdvihla som hlavu a všimla som si, že na nás z autobusu pozerajú nejaký mládenec s dievčinou a usmievajú sa - najmä ten mládenec. začala som sa smia?, a vlado sa spýtal prečo, tak som mu povedala, pozrel sa aj on na nich a tak sme na seba všetci pozerali. potom sme si s vladkom dali ešte jeden cmuk a keď sme sa na nich znovu pozreli, aj oni si dali cmuk. a potom sme si dali ešte jeden a potom už odchádzal autobus, a mládenec mi ukázal že super a ja som mu zakývala. a bolo to fakt super.

príbeh druhý
ako som už napísala, mala som ís? do bb. prišla som na nástupište č. 25. bol tam nový pekný autobus - a v ňom môj šofér! nemyslím to teraz doslovne, aby bolo jasné. "môj šofér" je šofér, ktorý ma kedysi prichytil pri kazde načierno, a nijako to ďalej neriešil, a to som ešte naňho bola tak trochu drzá, svojím spôsobom... potom neskôr som sa mu za to poďakovala a ospravedlnila, a keď som s ním išla (autobusom, teda v autobuse, ktorý šoféroval), zvykli sme prehodi? zo pár slov.
tento šofér vždy chodil s autobusom "plastové okná". bol celý hnedý a mal na sebe biely nápis "plastové okná". vždy, keď som ho zbadala, vedela som, že pôjdem s mojím šoférom a že asi budem stá? - lebo ten autobus bol skoro vždy plný.
teraz si budem musie? zvyknú? na tento nový autobus. horšie sa v ňom spí. ale nie je plný.

príbeh tretí
kým som čakala na zastávke, pohľadom skúmala náš nový autobus a fajčila cígo, dokrivkal ku mne taký starý ujo. bol to typický starý ujo - mal kabát, klobúk, starú tašku a krivkal. povedal mi, že stadiaľto má ís? autobus do vráblí. neviem síce, kde sú vráble, ale nezdalo sa mi, že by to bolo tam, kde sme mali ís? my.
tak som sa uja spýtala, kedy ten autobus mal ís?. a on že 15:20. bolo 15:30. tak som ujovi povedala, že ten autobus asi išiel. a on že určite nie, lebo on tu bol. tak som zavolala e.t.-mu (to je t-mobile assistant, ale keď ešte t-mobile bol eurotel, tak mi na simku napísali že et asistent a odvtedy to volám e.t.) a zistila ujovi najbližší autobus do vráblí. išiel 15:40 z čísla 14. tak som to ujovi povedala. ujo sa ma spýtal, či som volala na dispečing. pravdupovediac sa mi nechcelo vysvetľova?, kto je e.t., alebo ešte, že prečo už e.t. oficiálne nie je e.t. a proste všetky tie veci, a aj tak by som to do odchodu môjho autobusu asi nestihla. tak som ujovi povedala, že áno. a ujo, že tam mám zavola? znovu a spýta? sa, či "jeho" autobus už odišiel a prečo. ale to som už nespravila, lebo to by e.t. asi nevedel a okrem toho by mi ušiel môj autobus.