total descendants:: total children::2 3 ❤️
|
keby som bol boh tak mozno tiez vuky pocujem aj naozaj. cvak-cvak. prepina mi v hlave. zatial som odpozoroval nesledovne stavy: 1. "preco ja?" - smutna meditacia na temu mojej nohy v sadre, neschopnosti poriadne sa hybat, nosit, chodit von a nedobrovolneho vazenia vo vlastnom byte 2. "v pohode" - stav, kedy som pokojny a naplnaju ma jednoduche veci: knizky, counterstrike, televizia a web 3. "nervozita" - tiche a jednostranne premyslanie o tom co bude. uz o dva dni vianocne sviatky s mojou freaky rodinou. depresia, alkohol, hadky o uplne nezmyselnych veciach a pripadne ako ceresnicka na torte - stryko na trojitej davke antidepresiv s nablblym usmevom na tvari. 4. "prazdno" - ked sa unavim vsetkymi vnamami, pripadne ked s bolestou v rukach a chrbte pozbieram spinave riady po navsteve a konecne si sadnem, priide uplne velke nic. mam pocit, ze kvoli vakuu co je vo mne ma atmosfericky tlak vtlaci do sameho seba. pozeram na plafon a nic ma nenapada. nemam pocity, nemam myslienky. vtedy si myslim, ze mi chyba niekto. niekto komu by som rad o tom NIC dlho rozpraval a jeho by to neomrzelo a nedival by sa na mna ako na rozmaznaneho chudacika, co nevie co so sebou. 5. "silny pocit genialnosti" - Niekedy to znicoho nic pride a ja mam chut si sadnut a pisat. uz som to aj parkrat urobil. tlaci sa to zvnutra, vznika to ako keby v bruchu, potom to citim na zaludku, neskor to trosku pridusi pluca a tlaci sa to hore krkom az do mozgu... castokrat to vsak konci frustraciou z vysledku. 6. "nechajte ma" - stisim mobil, nedviham telefony, neodpisujem na smsky a chcem byt sam. mam chut sa zmansit na velkost tak 5x5 centimetrov a zapadnut niekde medzi sedacku a stenu. vtedy si predstavujem ako mi susedia buchaju na dvere, pretoze spoza nich sa siri smrad. vidim chlapcov z patologie ako ma odnasaju z bytu (maju aj u nas take plastove vrecia so zipsom?)... uchechtnem sa pri myslienke, ze by som sa im na schodoch vysmykol zruk a skotulal sa taik pol poschodia dolu... a mam to z krku. a UZ MA VEZUUUU... juch! :) (samozrejme v tych momentoch mi to az taketo vtipne nepripada...) 7. "stastie" - citim ked je tu niekto so mnou. ked sa mozem KONECNE zaoberat aj inymi problemami. ked sa ma ludia pytraju a zapajaju ma do rozhovoru a ten plynie tak jednoducho ako voda z kohutika. vnemy ktore pridu zvonka, s ludmi s cervenymi nosmi od zimy a zasnezenymi kabatmi a s tou zvlstnou vonou ktora mi obcas pripomenie mamu a jej prichody domov po tom, co som ju cakaval pri kuchynskom okne nasho panelakoveho bytu. cvak-cvak. prepina mi uplne nahodne medzi tymito stavmi. skumam sameho seba absolutne nesystematickym sposobom. obcas sa vynorim, obcas ponorim hlbsie ako som chcel... moja noha je teraz cela modra a fialova - som zvedavy ako bude vyzerat 9. 1. ked mi daju dolu sadru. moja hlava je napoly nasata do ciernej diery... takze som este viac zvedavy ako bude v januari vyzerat ona... |
| |||||||||||||||||||||||||