V ôsmich rokoch som začal hra? na gitaru, v 10 som bol najlepším breakdancerom v meste a v 11 som bol svedkom toho, jak sa rap, prvá hudba ktorú som skutočne miloval, stáva komerční... Nenávidel som všetko naokolo a stal sa pankáčom. Počúval som iba UK punk z roku 1977. Založil som svoju prvú skupinu Die Kinder. Keď som mal 16, rozišli sme sa. Stratili sme všetky ilúzie, punk was dead. To bol rok 1988.


Potom sa rozišiel so svojimi priateľmi a začal počúva? Debussyho, Schoenberga a Bartoka, a začal nahráva? zvukové koláže pomocou štvor-stopého magnetofónu a gitarových efektov. V lete : " Netancoval som, ale bol som očarený, pretože to znelo ako 'atonal pop' - bolo to veľmi psychadelické. Po tomto zážitku som začal pracova?, aby som si mohol kúpi? sampler.


Pod hnutím Acid rozumel protest - nepripúš?a? si politické klamstvá, žiadne reklamy, nič.


A potom prišiel rok 89 a pád Berlínskeho múru. V novom, veľkom Nemecku, pravicovo orientovanom, bol znovu vyzdvihovaný nacionalizmus. Vojna v Perzkom zálive ukázala, ako sú médiá silné a ako strašne je ich táto moc zneužívaná. Pojmy ako global village, cyberspace a Internet naznačovali absolútnu moc v rukách štátu a priemyslu.


Atari Teenage Riot založil v roku 1992. On a MC Carl Crack boli členovia - " Už sme sa nemohli stotožňova? s technom a nechceli sme by? ďalším DJ-projektom, ktorý vydá dva 12" a potom sa po ňom zavre zem. Nechceme robi? muziku, ktorá bude podlieha? pravidlám tanečného parketu. Digital hardcore - to sú samplované gitary, prebraté breakbeaty, 909, sample manga a hukot, je to rámus. Riot sounds produce riots! Sme lavicoví radikáli. Možno anarchisti : my nechceme zmeni? systém, my ho musíme zniči?! Založili sme si label Digital Hardcore Recordings, kde si svoju muziku vydávame.


"Na MTV Marc Spoon vysvetloval, ako čierni majú svoj hip-hop a my bieli máme svoje techno (tento názor nám ukázal, ako dôložité je robi? breakbeaty…) Keď som bol vo Frankfurte, bol som svedkom toho, ako bol Turkom znemožnený prístup do techno klubu Omen. Vo východne-berlínskom klube Bunker kričali berlínsky raveri 'Sieg heil!' na Rotterdamských gaberákov ( svojimi vyholenými hlavami sú podobní Skinheads). Dj Dag mixoval dosky v klube E-Werk a mal na sebe tričko z vlajkou tretej ríše ( vo Frankfurte sa povráva, že bol Skinhead). Neonacistické časopisy oslavovali trance, ako 'pozitivné hnutie nemeckej mládeže' . A existuje ešte veľa ďalších príkladov. Máme vlastný štýl, robíme to inak, máme v tom viac rámusu. Keď hráme, tak ľudia pogujú a robia stagediving, to už není klubová muzika!."


"Na Loveparade všetci kričali "love - peace and unity " a "no politics on the dancefloor" Rasistické útoky sa začali množi?. Zásadný moment bol rok 1996, keď Dr. Motte povedal na Loveparade, že Židia by už mali presta? z hrabaním sa v nemeckej minulosti. Namiesto toho by mali urobi? novú platňu! Neskôr, pri interview v berlínskom rádiu Fritz, sa ospravedlnil ( potom ako sa na neho sypal kopec výhražných telefonátov ), že pre neho minulos? nič neznamená a budúcnos? už vôbec nie! Jediná vec čo ho zaujíma je dobra párty! Asi zabudol na tie milióny Židov, ktorí boli zplyňovaní v koncentračných táboroch! Môj dedo zomrel v koncentráku, celý môj život musí by? odplata! Germany must die! Divné veci sa odrazu dejú v Nemecku, ale aj v Anglicku (napríklad Criminal Justice Bill, takzvané raveové hnutie toto nemôže zastavi? !) alebo USA, kde je tzv. moral majority"


"V devedesiatych rokoch je ?ažké niečo rozlišova?. Naša spoločnos? má fašistické tendencie. Napríklad, mnoho raverov si myslí, že sú apolitickí, ale ich chovanie je pravicové. Alebo snáď Dr. Motte hlásal svoje názory na verejnosti len tak z blbosti? Myslím si, že tento prístup vysvetluje to, čo sa stalo v tretej ríši. Skinheada poznáš hned, ale ne bužoistov, ktorých vidíš stá? a prešľapova? na chodníkoch, alebo iba tak pasívne sa prizera? tomu čo sa deje. Ludia sú zavislí iba na tom čo vedia, ale tiež na tom čo sú ochotní si pripusti?!"

"Naša speváčka Hanin pochádza z Damašku a MC Carl z Afriky, čo znamená, že majú rasistické skúsenosti z ulíc. O tom netreba diskutova?!"

"Na začiatku 90' rokov sa tieto scény vyvíjali spoločne. Potom sa oddelili a od tej doby čo sa nemecký jungle ostro líši, novinári popisujú náš štýl ako D-Jungle - alebo - proste Digital Hardcore. Anglickí DJs tomu hovoria 'bastard child' pôvodnej breakbeatovej hudby. Tam, kde sa anglická breakbeatová scéna posúva do trance, naša je 'trashier' a viac do panku. Keď som bol v Anglicku, nebolo to pre mňa nič nové. Akurát som bol prekvapený, že ta muzika je o 40bpm pomalšia, precizne čisto namixovaná a že ľudia nato netancujú pogovačky. V Nemecku UK jungle moc nefrčí, je tam síce hŕstka nadšencov, ale to je asi tak všetko. My sami sme sa prestali vidie? len ako súčas? jungle music. Zdá sa, že jungle bude ma? rovnaký osud ako hip-hop.

Som proti zneužívaniu drog, keď je to iba o tom ako ma? dobrú víkendovú párty. Osobne nepožívam žiadne drogy a možno mám na ne divný názor, ale človek musí najskôr zniči? sám seba, než ho zničí systém!


"Rave scéna sa stala priemyslom - bola zničená. Rave je nudný - rave je mrtvý. Jediné čo táto scéna dokázala je, že si privlastnila svoje drogy. Keď si to porovnáme, rave nezmenil spoločnos?. House je disco music a veľké párty sú navlas podobné rockovým koncertom progresívnych kapiel v sedemdesiatych rokoch, laser show a javisko... Budeme musie? o tom napísa? knihu!"