Opä? som tohto roku, už po stýkrát, dostal otázku: „ Aké sú podľa vás z ekologického hľadiska klady a zápory živých a umelých vianočných stromčekov?“

Medzi nami sa totiž nachádza veľké množstvo priaznivcov „živých“ vianočných stromčekov a argumentujú predovšetkým tradíciou, ale i vôňou ihličia. Proti nim v debatách stoja presadzovatelia umelohmotných stromčekov. Nižšie náklady či dokonca ekológia sú ich hlavnými argumentačnými zbraňami.

Myslím si, že možno by bolo treba zača? tým, o čom sú Vianoce.

Pre kres?anov je to sviatok narodenia Ježiša. Jeho narodenie symbolizuje nový život pre človeka, pretože vďaka jeho príchodu na svet, smrti a zmŕtvychvstaniu môže by? každý spasený a dosiahnu? večný život. Asi väčšina z nás vie, že tento kres?anský sviatok je prevzatá pohanská slávnos?, keď cirkev dala sviatkom zimného slnovratu, sláveného našimi predkami, kres?anský význam. Ale aj pre našich slovanských predkov to boli optimistické sviatky. A ten optimizmus, či kres?anský alebo staroslovanský, je pre mňa hlavným posolstvom Vianoc.

Fascinuje ma, že na začiatku zimy, keď čas biedy a strádania ešte len začínal, sa ľudia dokázali radova? z prvých krokov vracajúceho sa slnka. Možno, že práve toto je tá vlastnos?, ktorá robí človeka človekom. Myslím si, že práve preto, že ľudia dokázali rozpozna? na premrznutých a zasnežených vetvičkách kvety novej jari, prežilo ľudstvo toľko zlého a je stále tu. Snáď práve to umenie vidie? za problémami svetlo jarných dní, snáď to umenie uvíta? vracajúce sa slnko pri jeho prvých krokoch spä?, dodávalo ľudom silu vydrža?. Vydrža? kruté zimy v drevených zruboch, vydrža? roky neúrody, vydrža? ďaleké cesty za hľadaním nového domova. Nech sa tomu hovorí za?atos? alebo húževnatos? či prezieravos? alebo plané snenie, nemali by sme zabudnú?, že vždy je potrebné pozera? sa ďaleko dopredu. Rozpozna? v budúcnosti, čo nás čaká, tak ako to poznávali jednoduchí ľudia dávno pred nami. A nebá? sa v pravý čas oslávi? návrat slnka, aj keď je ešte okolo hlboká a pochmúrna zimná noc.

A s týmito vianočnými sviatkami, či kres?anskými alebo staroslovanskými, sa mylne spája dnes tak obľúbený vianočný stromček...

Pre našich predkov, starých Slovanov, boli symbolom Vianoc v ich domovoch zelené vetvičky a chlieb Kračún. Kračún je starý názov slnovratových sviatkov a zelená čačina plnila pôvodne nie ozdobnú, ale ochrannú funkciu. Slovania ju strkali za dvere chlievov ako ochranu dobytka a za trámy v zrube ako ochranu celej rodiny.

S príchodom kres?anstva na naše územie pribudli do rodín jasličky. A tak to bolo stovky rokov.

Potom prišiel vianočný stromček ako preukázateľne nemecký meštiansky produkt. Objavil sa na území Nemecka súčasne s prvými holorubmi v sedemnástom storočí. Počas osemnásteho storočia sa tento zvyk rozšíril medzi vyššími nemeckými vrstvami. Počas devätnásteho storočia sa idea vyrúbanej jedličky ako pravého vianočného nemeckého symbolu začala šíri? aj do celého Rakúsko Uhorska. Slováci a Česi sa myšlienke vianočného stromčeka dlho bránili argumentovaním neslovanského pôvodu tohto zvyku. Po roku 1900 ale stromčeky definitívne vytlačili obľúbené kres?anské jasličky.

Takže aký stromček? Pre mňa je odpoveď jasná. Žiaden.

Oslavova? Vianoce, či už sme kres?ania alebo máme iné vyznania, zbytočným zabíjaním akéhokoľvek života je popretím zmyslu tohto optimistického sviatku. Boj proti okolitej prírode a zbytočné zabíjanie je našej slovanskej morálke cudzie. Ak sme kres?ania, vrá?me do našich sŕdc Krista. Ostatní sa nebojme oslávi? návrat slnka, aj keď je ešte okolo hlboká a pochmúrna zimná noc.

A všetci si k tomu napečme chlieb Kračún.
Slnko sa totiž vracia.
Prajem všetkým krásne a požehnané vianočné sviatky.