Bolo to pred pár ďňami
myslím že bol práve piatok
a ja som stretla Idiota.

Nastúpil do 39 smerom k Zimnému štadiónu
keď som celá otrávená ostala visie? v zápche

Neuveriteľná podoba.
Rovnaká farebná čapice vločkovitého zimného motívu až po uši
Rovnaká modrá lyžiarska bunda z tuzexu.
Jamky na oboch mrázom vystípaných lícach.

Tak ako som si ho pamätala z filmu.
Nachvíľu som si pripadala ako divách.
Ja vidím jeho,on nevidí mňa.
Smelo som sa mu dívala do tváre a cítila teplo ktorým sa napľňalo moje telo.
A keď sa naklonil k svojej zjavne šokovanej spolucestujúcej a s úsmevom jej niečo zašvitoril
Musela som sa usmia? tiež
A keď začal gúla? očami
Musela som sa nahlas smia?
A keď sa zadíval do diaľky
blúdila som v sieti myšlienok s ním
bludiskom spletitých uličiek bez konca
tak jasne a
s takou hrôzou si uvedomujúc
"kto z nás je vlastne idiot"

A keď zrazu vystúpil
mihlo sa mi na perách tiché "ďakujem"