óda na zašpľúchané nohy maximálneho idiota, čo si vymýšľa ponižujúce tresty a úlohy, a nielen, že sa snaží vysmia? verejne, nie, to mu nestačí, bude sa smia? do ksichtu, čo je ešte horšie, lebo na ľuďoch ti nezáleží, ale na sebe áno.
epopeja na maximálne zdegenerovaného magora, jeho idiocia je neskutočná a slovami neopísatelná.
čo sa stará
netuší, že zasial semienko odporu a zhnusenia, netuší, že nestačia jeho kvázi milé úsmevy pomedzi otrasné ponižovania vetné, netuší, že na to doplatí ....nie teraz, nie o týždeň, ale raz určite. bude to potupné a smiešne, i keď len pre mňa, nie som z tých, ktorí potrebujú ponižova? verejne ....
jeho duša je stratená, jeho telo ostane nevyužité a jeho zlatá rybka dostane šedý zákal

tak, aspoň je to vonku

ps: keby mi radšej povedal, nech vynosím uhlie
ps2: keby si sa nesmial TY, on mi stačí, fakt ....

je mi na grc