Jeden text, ktorý som takto nazval. Inšpiráciou mi bol obrázok jedej veľmi peknej ženy. Roprúdila vo mne fantáziu a kopla ma ako múza. Prvý krát som dačo také napísal...

Jej tvár vytvorili prsty anielov. Tvár je dôležitá, bez ohľadu na niečí názor. Tvár a oči, keď nezaujmú oči a dojem tváre, len ?ažko preskočí túžba. A jej tvár bola dokonalá. Ako dielo anielov. Dokonalý idol dnešnej doby, plné peri, tvár dievča?a, hypnotické hnedé oči sucuby. A to telo, ležiace na pohovke. Trocha vlhké potom letného dňa. Voňala, ako krásne voňala. Žiadny parfém, len živočíšna vôňa, ktorá blúzni krv, varí mozog, zrýchluje tep. Ležala a hľadela zamyslená na jazero. Neviem na čo myslela, je to jej vec.
A ja? No, dajme tomu, že ženu som krásou nikdy neočaril. Veľké telo s miernou nadváhou. Žiadne vyšportované svalstvo, žiadne husté vlasy... Len usedená postava, začínajúca pleš, tmavé kruhy pod očami. Kráska a zviera, napadlo mi. Raz mi jedno dievča povedalo, že mám pekné oči. Odvtedy som aspoň na niečo hrdý. A tomu odpovedajúce sebavedomie. Ale vtedy sa niečo zmenilo.
Nevedel som, že tam je. Túlal som sa po chate, ako mávam vo zvyku, keď som niekde prvý krát. Myseľ bez kontroly blúdiaca kade tade, trocha fantazírovania, ako vždy. A keď som prechádzal balkónom, som ju tam uvidel. Vedel som, kto to je, už sme sa stretli. Otočil som k nej hlavu a ona pozrela na mňa. "Ahoj," vravím, s úsmevom. Ona "Čau, stratil si sa?". Šibalský úsmev sebavedomého dievča?a, vedomá si svojich zbraní. Kútiky úst mi šklbli hore. Zrazu som mal pocit, na ktorom som poslednú dobu pracoval. Mám na háku, volá sa. Bolo mi jedno, či to vyjde a či nie. Šiel som proste do toho. Žiadna myšlienka na to, či sa strápnim alebo niečo podobné. Bez prípravy, hodil som seba samého do vody a bol som zvedavý, ako zaplávam.
Rozbehla sa diskusia. Klasika, trocha vtipu o stratení sa v takej malej chatke, dačo o počasí, otázky o veku a škole. Pauza tri sekundy a potom otázka: "Vieš sa bozkáva??". Jej a môj smiech, zvedavos? v jej tvári: "Prečo sa pýtaš?". Nahodil som tvár človeka, ktorý niečo vie. Pristúpil som k nej a sadol si na pohovku k jej nohám. "Vieš", vravím jej, "na milovaní ma vždy fascinovalo bozkávanie". Môj filozofický tón ju trocha vyviedol z miery. Dobre. To je OK, bude trocha vzrušenia. "Nieže by sa mi nepáčil sex ako taký, ale bozkávanie má svoju silu. Energiu." Pozeral som jej priamo do očí. Pootvorila ústa. V očiach otázka. Trocha som zneistel. "Milovanie je vzrušujúce, ale bozkávanie ide o niečo ďalej." Stále jej hľadím do očí. Neprerušujeme ma, počúva. Snažím sa pôsobi? kľudne. "Prežíva? bozkávanie len ako dotyk a prácu pier, nejaká činnos? jazykom, to je chudoba. Nedostatok, " stále nič nevraví. Trocha sa zdvíha a opiera sa lak?om o vankúš. Kontakt očí, ako keby večný.
Nudím ju? Urobí zo mňa debila? Znemožňujem sa? Vyzerám predsa blbo. Prečo nič nevraví, nemal by som nejak skonči? a odís?? Mám na háku, pripomínam si, nech to dopadne akokoľvek, teraz hrám svoju hru. Srdce mám až v krku, pulzuje mi krk. O chvíľu mi vyskočí z tela nejaký orgán, aby sa schladil v jazere. A aby nemusel prežíva? ten tlak. No a čo, keď ma potom zjebe, vysmeje, označí za úchyla. Nech je život pestrý. Takto priadla myseľ, kým ústa vraveli iné. "Je to krása, najprv letmý dotyk, pery sa o seba otrú. Privieraš oči, jazyk hľadá jazyk. V rukách máš telo. Tlačíš ho ke sebe, ono tlačí k sebe teba, akoby sa chceli dve telá spoji? v jedno. V ústach cítiš chu? toho druhého, cítiš jeho vôňu, jeho dych, jeho zvuky. Bozk je horúcejší a rýchlejší, chytá ?a plameň a ty lietaš, keď ním horíš." Vzdialenos? je teraz tretinová, ako som sa k nej blížil. Vraciam sa telom spä?. Sleduje ma. Ach tie pery. Pootvorené ústa, pohľad jej očí. Zvedavý, prekvapený, sústredený. "Už sa ti niekedy stalo, aby ?a niekto vzrušil jedným dotykom?" Na?ahujem prst. Cítim husiu kožu, na jej bruchu? "Napríklad takýmto?" S?ahujem ruku, tvári sa, že nerozumie, asi ju mätiem. "Fyzik by povedal, že ide o silové pôsobenie, akcia vyvoláva reakciu. Biológ ti povie, že receptory tlaku v koži zachytili kontakt. Psychológ dá niečo o potrebe dotykov. Vieš čo povie poet, básnik, milovník?" Som znova blízko.
"Čo?"
"Že je to super."
Jej krk v mojej ruke. Idem bližšie, než som už bol. Pery sa jemne otreli. Kladie ruku na moju hlavu. Bozk je rýchlejší. Cítim jej chu?, počujem jej zvuky. Sú to krásne zvuky. Žeby ma prestal Boh nenávidie?, a dal mi predsa to, o čom som tak sníval? Neviem. Mám na háku. Mohol som zo seba spravi? hlupáka. Ale nestalo sa. Teraz som milenec...