skoncentrujem myslienky a potom budem rozpravat co mi prichadza na rozum par ludom, slova ukladam rozne zaradom, tak skladam obraz z nich - pre nikoho, pre nic, pre zvuk, zvuk zas v obraz premeni sa ........ prekvapena som, ze dysartrik lieceny som, myslela som, ake originalne dieta som bola, a veda chorobu v kresbach vidi .. aky to napad od 5 rocneho dietata ktoremu nic nehovori kreslit ako by sa patrilo, telo postava vsetko jedno predsa, siroky usmev od ucha k uchu, tri prsty na rukach, tri vlasy, nohy ako L, zato papuce detailne kazdej postave som nakreslila ze nebolo pochyb kto je kto ... pytala som sa mami ci sa mi to zda len ci naozaj -- "Aj ty si tak kreslila. Neviem co to znamenalo kazala som ti kreslit 5 prstov aby si bola ok. Obkreslovala si svoju ruku ked bol panak dost velky vynasla si sa." -- toto zistila som s podivenim a dalsim zistenim s radostou, citim silu sa zobudzat!, ze rozpravam nadocakavanie dobre - ked sa kolegovia hlasia s dotazom, co sa s nimi v dospelosti deje .. nic, ucnovka ... ah, vitazstvo bolo dosiahnute uz davno! kde som sa divala ze som si nevsimla? uz si spominam na ten pocit - moje vitazstvo! len ten ja chcem odteraz citit, tu obraz vidim - svetlo predomou, viem! tam ako vitaz coskoro do kralovstva mojho dojdem - priamo po ceste svetlo silnejsie krok za krokom, s kazdym mojim vitazstvom -- tak jest nijak inak. to je vola, je laska, laska je vola, alebo naopak, aah po ceste porazim tohto posledneho demona, silu citim obrovsku, radost, sila to som ja ---- hail victory! ------
a presvedcila som niekoho, ze vlastne nacizmus je uplne ok, ze tu myslienku v sebe objavi ci chce ci nechce .. zmiatla som niekoho, neviem ci to mozem robit ... aj tak to nie su moje slova, len forma som, babka v jej rukach, magicky posobia slova na posluchaca, mne odporna je bezmocnost voci nej -- zabije ho, moju podobu pri tom bude mat! obraz predomnou, automaticky slova hovorim, obraz vznika ako slova zneju, tak posobia -- zda sa mu, ze cosi citil .. nedozvie sa. - silna bolest kdesi hlboko ... vitazstvo nad clovekom vybojovane! radost, sila, vola - priamo vpred, forma mna ako cloveka len torzo je, zbytkov sa zbavit dokladne, bojom, krvou, ohnom -- zabit, znicit naveky. nebude viac svetla vidiet dole na zemi -- nebude viac svetla, ktore by ine oko uzrelo ako moje! ...... Ahh, zaujimavy zazitok cestou v elektricke, asi 50 anglicanov narvatych, hlasnych, ceske dievciny s nimi sa pustajuc do konverzacie --- o nicom! Hudba! kde je moja Hudba? -- toto presne, vtiahne ta to (zase sa mu zda, ze cosi citil), ci chces ci nechces, ako teraz tyto blbci akusi atmosferu vytvaraju, mne sa hlupou javiacou, nechcem v deji byt, ale tazko sa odolava, ked okolo mna ako v zakliatom lese akoby tam stali v tme - vidim svetlo v ich ociach! len moje! strach ja viac nepoznam, moja radost ziari, vitazstvo, sila, tak jasne, jas kralovstva mojho uz mi dopada na tvar -- studene ako lad je svetlo jeho, este studensie, zranilo ma! do boja do konca! -- dav ludi nespieva zas .. o nic nejde, bavme sa, vsetci spolu, veselo je nam! hail beer! humor ... ! a akoby mavnutim ruky/kridla, anglicania zacinaju spievat -- hlupa opilecka piesen, primitivne nizka .. ale ved takto -- absolutne ja mozem a musim len od boha a seba ziadat, bezpodmienecne, moja viera, moje rozhodnutie, vola! nezastavitelna trestajuca vola z mojho rozhodnutia! -- ludia spievaju, cokolvek to je, huraa slava, je to lepsie, v kazdom pripade v kazdom aspekte sireho oceanu to tak urcite je, rozumnejsie ako slova .. toho by sa mali drzat. elektricka stoji a stoji a ludi par je netrpezlivych - hijo, delej, rozkaz .. pokriky at jedem! slova .. to zabi skrek je predsa! takymito slovami rozkazat chcete, priam protivy sa tu hore ten zvuk z baziny, ste len cervy, rozkaz cerva znie mi ako prosba - koniec? prosit? prosit - slaby seba sameho slabeho poprosi! slabost neznicitelna burina, dokladne vytrhat kazdy naznak, tu nesmie sa objavit viac ani vyhonok, ani jed, ani tien -- nechcem, nedovolim, znicim, premenim v nekonecne dno oceanu -- ... takto slabnut bude az zmizne, spomienka na udalost sa snom stane .. samo sebou sa v seba - premeni .. silneho slabe pohlti. kto sa tam odvazi toho srdce mnou zahradnikom zasadene tu bude, az bude ich tgolko ze park, krasny, nadherny budem tu mat - moje oci, moje telo, moje kroky, ja - vsade sa ma budu dotykat ruze! obklopim sa krasou. radost, sila, krasa!! ta ziara, oh!
vitaz stale som, krv ci telesne rany moje telo neciti lebo neexistuje, je to len tien svetla mojho -- este chvilku, moji drahi cestujuci -- aha, toto je moznost, viac nevyslovim uz nic - slova znicit, zabudnut na ne musite! vy musite spievat, do pochodu! vsetci vpred, jednym byt! vpred, stale vpred, ku hviezdam, pochod! oo to je zvuk, ta sila zvuku, cely svet zahrmel v okamihu - ziara moja, ty mnou sa mozes stat, pozeraj sa na ich poslednu put skrz okraj priepaste - ten krik! moje usi su pre takuto hudbu stvorene - oh, krik, tak mocna som zas! moj zrak sa znesie dole, k pozemskemu svetu -- coskoro, horim tuzbou po kralovstve, cakat pre mna malickost ---- victory is near! pre boha nic nemozne, vsetko uz hotovo, vola coskoro skutocnostou sa stane -- hail victory! bubon znie ponad krajinu, polia sneh lesy minaju sa pod nim nedotknute, hlas mocny on ma, tam na zemi zda sa ako z onoho sveta, budia sa ludia, tusenie zleho, osud sa zaryl im pevne do tela, strach, nemozno zmenit - ni sepot, modlitby, prosby .. este nie, este par dni! ---- ah, oni klacia predo mnou! ah mozno 100 rokov by tak klacali i nabazila by som ta vysky ----- dost, konat hned! vstavajte bojovnici, z pod ripa vyrazite do sveta, zem tabulou rasou spravite! tak rozkazujem! bubny silno pocut, ci hrom to? .... ahh, ohen, konecne zapalit ta mozem, svetlo kralovstvo ja som laska, ja som vola, ja!! ... -- v klame svetla sa stal absolutne ciernym --- slnko na polovicu rozrezem vyzerat ako mesiac bude a nebude viac svietit. kto pochyboval o mne i mnou vytvorenom svete - svetlo? k sebe vezmem ---- i tak podivil sa nad trufalostou svych dietok -- i chcel ich sluhmi svojimi naveky spravit, nevedomostou stastie im zarucil, jedina moznost, ze svetlo museli nachvilu zazriet .. ah medom ich krmil sladko zaspat mali, sny, deti sa vracaju domov, k otcovi, tak to malo byt ... ahh co - kde sa vola v nich vzala? odpustit .. sebe .. nikto z ludi ho nenajde, aha, vrana zazrela cosi, na kaina spadol tien - samotu si zvoli a v nej hovnom sa stane, toto tajomstvo sam v seba uzavre .... jedneho dna sa zjavi zas - mozno demon, hlavne ziari krasne! ziari jasne - zlato je hovno! sen vidim, skutocnost predsa - bohom budem!