Dnes už rozprávka pod názvom Das Leben nie je žiadna fairy-tale. Dnešným dňom sa stáva sci-fi pre dobré žalúdky a mäkkú pečeň. A možno ete nie. Možno ete bude epilóg, krátke ponaučenie a poznámka autora. Len nech sa tá rozprávka ete nekončí. Pome sa radova? z kravín, prosím, prosím. Tak napríklad moja fenka je homosexuálna. Dnes pritvrdila a pokúsila sa rytmickými pohybmi poteši? našu druhú fenku. Hm, no lenže s labkami na jej chrbte a útlym telíčkom narážajúc do jej bruška z toho asi veľa nebolo. Vedel som, že jej nemám to Chappi kupova?.
Biateky mi pomaly dochádzajú a lokálny druid ma nechce podpori?. Stál som smutne pri bankomate a jediné čo mi zasvietilo svetlom nádeje bola nálepka vesmírných lidí, ktorí ma vraj milujú a pomáhajú mi. Ach, keby odštipli pár republikových kreditov stačí poveda? a hop na váš Raumschiff, má planeta je vaše.
Otázka na vás čitateľov týchto riadkov, mali ste také obdobie, že v zásade žiadne depky, vz?ah aký ste ešte nemali, všetko je čučoriedkové a nič vás nesere, vlastne až moc, začínate totiž ignorova? tvrdú realitu a chcete ma? len pohodu a kliiiiiiiiid, ALE aj napriek tomu chľastáte každý deň akoby ste nejaké poleno chceli splavi? až do susednej doliny a fajčíte akoby ste chceli Phillipovi Morrisovi zarobi? na malý karibský ostrov? Neviem čím to je, možno udiera zima, možno ten test podľa ktorého som prežil 27 percent svojho života J, a možno je to tým že je ?ažké sa zmieri? s faktom, že aký pán, taký pes.