Bývali časy, keď zakopali až po krk. Normálne, akože nehýb sa, tu budz, a my si budeme na tebe, okolo teba najmä za tvojou hlavou, čo trčí, koláče vypeka?. Potom poskáčeme a uvidíme, kto napiekol, a kto si musí aj zes?. Potom sme sa vystriedali. Ja som napiekla, naliala som krhličkou, zapla trúbu na tísícmilónov osemsto celzio a bolo. A už sa peklo. Ked som to vytiahla, éeej, zavoníno, zedzme to! Ešte posoli?, pripaprikáši? a už to je. Ešte hrozénkami posypa?! Krhličkou pokropi? aby nevyschli. Trčiacu hlavu nakŕmi?. ÉÉj, oskuda, netrep sa, ešte hrozienka:

Najsamlepší zo šeckého je ten piesok za nechtami.